Jediným cieľom Smeru je znovuzvolenie: vláda tri roky reaguje na krízy a tento rok vedie kampaň.
V apríli 2008 slovenský parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu, ktorá mala za cieľ reformovať rozhodovací proces Európskej únie. Premiérom bol v tom čase Robert Fico. Jednou z najväčších zmien, ktorú zmluva navrhovala a zaviedla, bolo rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou.
Zmena bola navrhnutá tak, aby sa zabránilo malému množstvu nesúhlasiacich krajín – vedených skôr krátkodobými politickými taktikami miesto konštruktívneho spoločného záujmu – blokovať opatrenia Európskej únie v naliehavých záležitostiach.
Začiatkom tohto týždňa sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou použilo presne tak, ako bolo navrhnuté - a schválené Ficom pred siedmimi rokmi - na začatie rokovaní ohľadom európskej utečeneckej krízy. Fico pohrozil, že bude EÚ žalovať za využívanie podmienok zmluvy, ktorú sám podporil. Takto to vyzerá, keď má krajina politické vedenie, pre ktoré je jediným cieľom jej znovuzvolenie. Záväzky platia, iba pokiaľ politicky vyhovujú.
Kafkovská povaha celého problému by bola smiešna, keby Fico zároveň nenálepkoval svoju krajinu ako rasistickú, ignorantskú, sebeckú, nedôveryhodnú a bezcitnú k medzinárodnej komunite. Zatiaľ čo škodí slovenskej povesti v zahraničí, svojou rétorikou poškodzuje aj obraz Únie na Slovensku.
Takáto taktika kampane je obvyklá v celej Európe: lídri sa ňou snažia domáce problémy pripisovať ďalekému Bruselu. Takže aj každý problém vyplývajúci z prisťahovalcov, ktorí dorazia na Slovensko – a oni dorazia – sa môže zvaliť na Brusel.
