Namiesto toho, aby bozkal ruky aj nohy KDH a spol., že hlasovaním za parlamentné uznesenie podporili jeho európske avantúry - čím sa podelili o zodpovednosť na strategickom debakli štátu - predseda Fico opäť bojuje s vnútorným nepriateľom. Opozícia je vraj „farizejská“, lebo (časť) nesúhlasí so žalobou na európsky súd a „neimplementáciou“ rozhodnutia rady ministrov.
No. O opozícii sa v utečeneckej kauze – ako aj všeobecne – nedá povedať jedno pekné slovo, ale kritika vládnej pozície je minimálne minimum aspoň po rozhodnutí o kvótach. Niet lepšej evidencie, že Fico zviedol Slovensko na scestie ako to, že ani najvernejší spojenec Sobotka nezvažuje ani žalobu, ani nerešpektovanie verdiktu.
Na rozdiel od Fica chce robiť „konštruktívnu politiku“ a rozumie, že ten, komu by najviac škodilo, keby ďalej napínal strunu, by bolo Česko.
Ficova reč, že treba využiť všetky právne možnosti, je na vrátenie diplomu v situácii, keď kvalifikovaná väčšina na radách ministrov je vpísaná čierne na bielom do Lisabonskej zmluvy. Opozícia by ho nemala jemne karhať – čo robí – ale biť na všetky zvony, keďže nevidieť právnu konštrukciu, na základe ktorej sa dá kvótny verdikt napadnúť.
