Kritický postoj Roberta Fica k povinným kvótam schvaľuje a dokonca väčšinové hlasovanie ministrov vnútra považuje za pokus o obmedzovanie suverenity menších štátov v istých rozhodovaniach. Problém treba riešiť tu a teraz. Napríklad pozemnou vojenskou operáciou proti Islamskému štátu, hovorí šéf agentúry Polis Ján Baránek.
AUTOR: Róbert Kotian
[content type="longread-pos" pos="left"]
Ako si vysvetľuješ zaťatosť premiéra Roberta Fica v jeho postoji proti Európskej únii, ktorú chce dokonca žalovať za to, akým spôsobom hlasovali ministri vnútra o povinných kvótach utečencovpre jednotlivé členské krajiny EÚ.
„Ja si nemyslím, že je to zaťatosť. Po prvé, Fico hovoril už dávno, že jednoducho nepristúpi na kvóty, a keďže je pred voľbami, nemôže zo seba urobiť šaša. Po druhé, nie je v tom sám, je s nami ešte Česko, Maďarsko, Rumunsku. Poľsko teda odskočilo, to je fakt. Ale však toto stačí. Nehovoril by som o zaťatosti, a je úplne jedno, že ako jediný dáva podnet na európsky súd.“
Iné krajiny, Česko, Rumunsko, nešli v konflikte až na hranu, rozhodli sa, že nebudú zbytočne stupňovať napätie v Európskej únii, pretože potrebujú riešiť utečenecký problém. Fico zostáva sám ako Jakešov kôl v plote. Prečo to vôbec robí?
„Myslíš to podanie na súd? Ty povieš, že je sám ako Jakešov kôl v plote. Niekto iný povie, že je sám ako vojak v poli. Ja by som nepoužíval nejaké expresívne označenie. Ak to hlasovanie dá na súd, má to do istej miery aj opodstatnenie. Veď také hlasovanie môže byť precedens na ďalší postup v podobných prípadoch.“
Fico to aj takto odôvodňoval, že by sa malo vedieť, kde sa môže hlasovať väčšinovo a kde nie.
„S týmtonemám problém. Jedna vec je, že Fico je Fico, ale druhá vec je, že ak mám na niečo rovnaký názor ako Fico, nebudem ho za každú cenu kritizovať.“
Však môžeš mať rovnaký názor ako on. Ja mám rovnaký názor ako Fico pri zákone o športe a za to sa nehanbím.
„Napríklad.“
Pred týmto rozhovorom si naznačoval, akoby hlasovaním o povinných kvótach testovali lídri veľkých európskych krajín koncepciu či zámer vytvoriť pravidlá, na základe ktorých budú veľkí hráči rozhodovať o menších krajinách pri rôznych problémoch.
„Rád by som pripomenul, že západní politici neberú ohľad na našu verejnú mienku. Ficovi by som nedával do úst žiadnu kritiku Brežnevovej doktríny, lebo je to bývalý boľševik, ale naša verejnosť má inú historickú skúsenosť ako verejnosť v krajinách západnej Európy. My máme skúsenosť s Brežnevovou doktrínou o obmedzenej suverenite členských krajín Varšavskej zmluvy. Tá doktrína jednoducho fungovala, a aj naša verejnosť možno citlivejšie vníma na základe inej historickej skúsenosti aj takýto tlak. Lebo na rozdiel od nás, západné krajiny majú skúsenosť s Marshallovým plánom, vďaka ktorému sa dostali tam, kde momentálne sú.“
Nátlaku niektorých veľkých krajín EÚ pri tomto hlasovaní však predchádzala migračná utečenecká vlna, kde zlyhali hraničné krajiny Schengenu, či už je to Taliansko, Grécko, zrejme aj Maďarsko. Iné krajiny, ako Chorvátsko, Srbsko, spravili zo svojich krajín koridor ku maďarským a rakúskym hraniciam. Myslím však, že naša verejnosť sa skôr obávala migračnej vlny ako bruselského nátlaku. Ten problém je komplikovanejší.
„Určite sa obávala utečencov, lebo je to do istej miery aj záležitosť xenofóbie. My však momentálne nemôžeme vedieť, do akej miery ide o xenofóbiu a do akej miery o racionálny pohľad. To sa ukáže až ex post. Ale v mojom vnímaní, z politického uhla pohľadu, sa téma utečencov začína prevaľovať aj do témy budúcej podoby Európskej únie. T. j., nakoľko budú mať menšie krajiny svoje autonómne zahraničné politiky. Tu sa hrá aj o národnú suverenitu v rámci európskeho spoločenstva. Po utorku sa problém preklápa aj do tejto roviny.“
Čiže hovoríš, že zlyhanie krajín Schengenu pri zvládnutí migračnej vlny využili niektoré veľké krajiny pri hlasovaní o povinných kvótach na testovanie vytvorenia nejakého nového modelu európskeho veľkého štátu...
„Presne. Ja to považujem za pokus o obmedzovanie suverenity v istých rozhodovaniach menších štátov.“
Dobre vieš, že Lisabonská zmluva bola prijímaná dobrovoľne. Je to iný projekt ako Brežnevova doktrína o obmedzení suverenity krajín Varšavskej zmluvy. Isté obmedzenie suverenity patrí ku každému väčšiemu celku, ktorý je zložený z viacerých častí.
„Je to pravda, čo hovoríš. Ale kde sú potom dodržiavané pravidlá zo strany ostatných krajín, čo sa týka schengenských hraníc? Kde sú pravidlá pri Grécku? Kde sú pravidlá pri rozpočtových schodkoch a ich porušovaní? Tu nemôžeme hovoriť, že Slovensko ide zrazu porušiť jedno pravidlo ako čierna ovca celej EÚ. To nie je pravda. V EÚ je porušovanie pravidiel štandardom. Ale – je vyhradené len „starým“ krajinám. Na nové krajiny je prísnejší meter?“
To je pravda, napríklad pri rozpočtových deficitoch Nemecka a Francúzska.
„Grécko podvodom prijali do eurozóny.“
EÚ je spolok, v ktorom sa dohody neraz dodržiavajú účelovo a selektívne. Teraz však riešime povinné kvóty. Myslíš si skutočne, že je rozumné ísť až na hranu a podávať žalobu? Nejde skôr o predvolebnú kalkuláciu premiéra, ktorý aj tak vie, že mu nič nehrozí, a kým k nejakému súdnemu rozhodnutiu dôjde, bude to trvať strašne dlho a on bude už trojnásobný premiér?
„V tomto prípade ho neodsudzujem. Nemám problém s tým, čo robí. Angela Merkelová úplne beztrestne vyzývala imigrantov na porušovanie pravidiel EÚ a schengenských hraníc, keď ich pozvala, lebo oni predsa nestáli na hraniciach Nemecka...“
Angela Merkelová podľa mňa urobila veľké gesto a neuvedomila si následky, ako sa toto gesto môže vnímať. Teraz ho len koriguje a hovorí, že ekonomických migrantov bude treba vracať. Ja si osobne neviem predstaviť, ako sa to dá urobiť.
„Merkelová predsa nepozývala migrantov, ktorí boli na vonkajších hraniciach Nemecka, ale volala migrantov, ktorí boli na hraniciach Maďarska; krajiny, ktorá má povinnosť Schengen dodržiavať. De facto ich nepriamo navádzala na porušovanie pravidiel schengenského priestoru. Tak nemôžeš na základe celého zlého systému vypichnúť jeden prvok systému a hovoriť, že je protisystémový, v tomto prípade náš nesúhlas s povinnými kvótami. To celé, čo sa dohodlo s utečencami, bolo protisystémové porušovanie pravidiel, či už schengenských, alebo európskych. Stále hovorím o probléme imigrantov a ako sa riešil. Od začiatku sa riešil porušovaním pravidiel.“
Nepripravenosťou Európskej únie, z ktorej vyplývali viaceré skratové rozhodnutia.
„Dvakrát či trikrát k nám chodili kontrolovať hranice, našich 100 kilometrov schengenskej hranice, ktoré sme museli dorábať... Grécko má akú schengenskú hranicu? Taliansko má akú schengenskú hranicu? Deravú ako sito. Nás buzerovali za 100 kilometrov a zrazu zistíme, že starým krajinám situácia na gréckych a talianskych hraniciach neprekážala.“
