Na jednu šatku sa pripravuje prírodný materiál tri dni, utkať ju z takmer dvetisíc nitiek trvá ženám z indického družstva Avani dva dni. V butikoch v Anglicku či vo Francúzsku stoja od 35 do 100 eur. (Foto: Archív)Z Himalájí, kam mieria tisícky turistov fascinovaných nádhernou prírodou, miestni utekajú. Život je tam tvrdý, perspektívy žiadne.
TEXT: Svetlana Kolesárová
[content type="longread-pos" pos="left"]
Píše Svetlana Kolesárová, zástupkyňa šéfredaktorky denníka SME.
[/content]
R ashmi Bharti, drobučká Indka s usmievavými očami, v Dillí vyštudovala matematiku, jedného dňa sa však s manželom technikom rozhodli úplne zmeniť svoj život. Preplnenú dvanásťmiliónovú metropolu vymenili za dedinku s päťdesiatkou obyvateľov na úpätí Himalájí.
Dnes má organizácia Avani, ktorú tam vytvorili, ocenenia od dalajlámu i z UNESCO, a pani Rashmi skromne rozpráva, ako sa dá budovať skutočne trvalo udržateľný život, keď má človek ideu a verí v schopnosti ľudí.
„Pred dvadsiatimi rokmi sme v Himalájach začínali od nuly. Nemali sme nič, len kus zeme. Rok a pol sme prežili v stane,“ hovorí pani Rashmi. „Toto malebné miesto, ktoré je od najbližšej železničnej stanice vzdialené sedem hodín, sme si však tak zamilovali, že sme rozmýšľali, ako by sme mohli prispieť k jeho rozvoju.“ Rozprávali sa s ľuďmi, hľadali, čo najviac potrebujú.
Manžel Rajnish je odborníkom na solárne technológie, tak začali práve s nimi. Rozhodli sa dedinky elektrifikovať. Šli na to pomaly, po krôčikoch, a dnes má elektrinu z fotovoltických panelov dvetisícpäťsto rodín v ich regióne Kumaon na severovýchode Indie blízko hraníc s Nepálom a Tibetom.
Bez mužov
[content type="longread-pos" pos="left"]
Rashmi Bharti (48).
[/content]
Dediny majú takmer čisto ženské osadenstvo. Muži odchádzajú za prácou do mesta, zostávajú iba starci. „V niektorých dedinách niet jediného slobodného muža. Hľadali sme preto niečo pre ženy, ktoré nikdy žiadnu príležitosť nemali. Začali sme rozvíjať tunajšiu tradičnú textilnú výrobu,“ hovorí Rashmi Bharti.
Ako matematička nemá textilné vzdelanie, ako však vraví, má od prírody umelecké sklony. Odmalička pracovala s farbami, maľovala a do tajov textilnej výroby ju zasvätili miestne ženy. Postupne v dedinách zakladali akési družstevné manufaktúry.
„Vytvorili sme pradiarne s krosnami, kam môže ktokoľvek kedykoľvek prísť a tkať, keď má chuť. Alebo keď potrebuje peniaze,“ usmieva sa. Nikoho do ničoho nenútia, nenahovárajú, nerobia pracovné nábory. Správy o tejto príležitosti sa šíria postupne, a dnes, po sedemnástich rokoch od založenia prvej pradiarne, pre družstvo pracuje vyše tisícsto remeselníkov a farmárov vo viac ako päťdesiatke obcí.
Farba zabijaka Nepálu
[content type="citation"]Často myslím na to, že by štáty mali vytvoriť systém, ako využiť schopnosti imigrantov. Nikdy sa o to nesnažili. Potom je bežné, že lekár umýva podlahu v hoteli. Nezdá sa mi to len nefér, je to hlúpe![/content]„Našou filozofiou je robiť všetko od začiatku do konca v regióne s miestnymi ľuďmi a všetko stopercentne ekologicky,“ vysvetľuje Rashmi. Na hodváb zbierajú zo stromov húsenice motýľov Muga, ktoré žijú len v tejto oblasti Indie, na farby využívajú rastliny a bobule z okolia.
„Experimentujeme, skúšame, napríklad túto špeciálnu zelenú získavame z rastliny, ktorej sa hovorí zabijak Nepálu. Tak sa rozplienila, že hubí ostatnú vegetáciu. Ľuďom sme vysvetľovali, že ju majú likvidovať, ale viac ich motivuje, keď ju môžu aj zužitkovať.“
Hodvábne šatky, ktoré pani Bharti doviezla na ukážku, sú celkom iné, ako poznáme z Číny, pôsobia prirodzenejšie, o ich trvácnosti sa traduje, že často prežijú svojho majiteľa. Ďalšiu invazívnu rastlinu, borovicu, najmä jej ihličie, využívajú na výrobu energie. Elektrinu získanú vlastnou technológiou predávajú vláde a briketami z ihličia kúria.
Voda je v oblasti veľmi vzácna, na spracovanie hodvábu a bavlny využívajú dažďovú vodu, ktorú dokonca stopercentne recyklujú.
„Farby v textilnom priemysle sú jedným z najväčších znečisťovateľov pôdy a vody vo svete. Keď si človek uvedomí, koľko jedov má okolo seba doma, je to hrôza. My používame výhradne prírodné materiály. Nielen na textil, ale aj na farby pre umelcov alebo voskovky zo včelieho vosku pre deti,“ hovorí Rashmi Bharti.
Príbeh z filmu
Pre družstvo Avani, čo v sanskrite znamená Zem, pracujú väčšinou ženy, aj jeho prezidentkou je krásna mladá žena.
