Nemôžete ju piť. A keby ste aj mohli, najskôr by ste museli zvládnuť tie extrémne teploty, toxické zrnká prachu – a ešte predtým prežiť let na samotný Mars.
Prečo je teda objav tečúcej vody na červenej planéte nielen jednou z vedeckých správ tohto roka, ale zrejme aj jedným z vesmírnych objavov celého posledného desaťročia?
Rozpráva nám totiž príbeh, na začiatku ktorého je akási nevyhnutná chémia, no na ktorého konci stojíme aj my, ľudia. Ak sme sa niekde zásadne nepomýlili, práve tečúca voda je jednou z podmienok života tak, ako ho dnes poznáme. A kde je kvapalná voda, tam skôr či neskôr narazíte aj na život – a je takmer jedno, ako veľmi tie podmienky budú extrémne.
Oddnes môžeme hovoriť, že takáto voda sa objavuje na našom planetárnom susedovi. Susedovi, ktorý kedysi ukrýval rozsiahle oceány a tieto moria boli väčšie, ako na našej mladučkej Zemi. Susedovi, ktorý býval kedysi lepším miestom na vznik a fungovanie života než naša vlastná planéta. A susedovi, ktorý ľudstvo fascinuje už od čias jaskýň.
Práve on môže odpovedať na jednu z najväčších otázok, aké si ľudstvo kedy položilo: Sme tu sami? Mars zrejme ukrýva podmienky na túto odpoveď - či sú ľudia len zázrakom stvoreným kdesi v bezvýznamných končinách našej galaxie, alebo sme všetci prírodnou nevyhnutnosťou.
Objav mimozemského života, hoc aj mikróbov by nám to povedal. Dal by nám prísľub veľkých budúcich kozmických dobrodružstiev.
Mars je len prvým krokom. Ale krokom, kde celá tá cesta začala.
