Samostatný krok do volieb, ktorý slávnostne vybubnovala, môže stranu SaS ešte poriadne mrzieť. Aj pravicového voliča, ak z neho teda ešte nie je utečenec...
Argument Sulíka, že širšia koalícia, alebo aspoň s OĽaNO a NOVA, by mala zmysel len s osobou rešpektovaného lídra, je strategicky menejcenný a neobhájiteľný zoči-voči nižšiemu riziku prepadnutia hlasov pri 7-percentnom prahu pre troj- a štvorkoalíciu. Nie je jasné, čím absencia superlídra spojeniu prekáža či ho znehodnocuje. Tajomstvo si iste nechajú pre seba, ale súborné dejiny opozície napovedajú, že väčšmi než superlíder rozhodnutie motivovali osobné vzťahy.
Pochovávať opozíciu po verdikte SaS netreba, ale ešte aj tá silueta zlepenca, ktorý by po marci mohol zosadiť Fica, je opäť o čosi matnejšia. Tri roky, čo mali na vytvorenie zrozumiteľnej a bojaschopnej alternatívy, sú takto zmárnený čas, o ktorom čosi hovorí, že SaS sa nedokázala ani priblížiť ku KDH a k Mostu-Hídu. Isteže to nie je iba chyba Sulíka. Zveličovanie presahu pádu Radičovej vlády Bugárom a Figeľom – čo čas od času robia – len prezrádza, že SaS nedorástla v ich očiach ani do jednoznačnej alternatívy k Smeru (v povolebných schémach, kde by takto stála voľba).
