SME

V živote neexistuje nič horšie ako zmiznutie blízkeho človeka

V živote neexistuje nič horšie ako zmiznutie blízkeho človeka

Profesorka Taus Serganovová z Grozného spovedá ľudí, ktorým niekto zmizol, a ich príbehy zverejňuje. Snaží sa im tak pomôcť.

TEXT: Petra Procházková

[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.

[/content]

M atka Ibrahima sa nikdy nedozvedela, že jej najmilovanejší, najmladší a so svojimi 206 centimetrami tiež najvyšší syn sa stratil. Zomrela síce trochu roztrpčená skutočnosťou, že sa s ňou jej Ibra neprišiel rozlúčiť, ale ako nesebeckú matku ju hrialo pri srdci, že sa má dobre, žije si v pokoji a dostatku v Čechách so svojou českou manželkou, ktorou som na daný moment bola ja, a myslí na ňu v dobrom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani na pohreb Ibrahim do svojej rodnej Ingušetie, na severný Kaukaz neprišiel. Nikdy ten milosrdný podvod neprekukla. Nebolo jednoducho možné tej staručkej a slabej žene povedať, že Ibrahima uniesli a zrejme zabili ruskí vojaci, potom telo niekam pohodili, aby sa nikdy nenašlo. Radšej ju zostávajúci synovia tešili uistením, že jej Ibrahim ani nemôže telefonovať, pretože všetko odpočúva FSB, a to by preňho nebolo dobré.

Bola to milosrdná lož. Pretože bez nej by tých pár rokov do vlastnej smrti nemyslela na nič iné než na to, že Ibra niekde strašne trpí. A ak už netrpí, že nemá hrob.

Taus Serganovová je profesorkou ruštiny na Štátnej technickej a ropnej univerzite v Groznom, pozná môj príbeh dokonale. Pozná aj rad iných, ešte tragickejších a bolestnejších, ak možno vôbec bolesť nad stratou blízkeho človeka nejako porovnávať. Taus má smutný pohľad, aj keď sa smeje. A smeje sa rada. Napriek tomu, že jej povolaním je snažiť sa, aby každý, kto niekoho stratil, mohol chodiť plakať na jeho hrob.

V severokaukazskom nezávislom časopise Doš, vo skvelej emancipovanej prílohe Slovo ženy, vedie Taus zvláštnu rubriku. Spovedá ľudí, ktorým niekto zmizol. Ktorým niekoho uniesli, či už pred dvadsiatimi rokmi, počas rusko-čečenskej vojny, alebo pred dvoma dňami. Ktorým sa niekto nevrátil domov, a oni stále čakajú.

Nie je naopak lepšie dúfať a nevedieť?

[content type="longread-pos" pos="left"]

Taus Serganovová.

[/content]

„Nie. Pretože nemôžete chodiť na hrob. Matky nevedia, či sú ich synovia mŕtvi, alebo živí, či ich telo nebolo pohodené kdesi na smetisku, alebo ho, prepáčte, nezožrali psy. Pre moslimov je to rovnaká tragédia ako smrť sama. Čečeni dokonca prichádzajú domov zomrieť z emigrácie. Je mučivé nadosmrti žiť v nádeji, o ktorej vám však rozum napovedá, že je márna.“

Vo vašej rubrike sú vždy dva osudy. Prečo vám to tí ľudia všetko oznamujú a prečo sa vy v týchto často starých históriách hrabete?

„Väčšinou ľuďom, ktorí mnoho rokov niekoho blízkeho hľadajú, jednoducho jedného dňa dôjde trpezlivosť a potrebujú sa s niekým poradiť, skúsiť nájsť nejakého svedka tej svojej udalosti, zveriť sa. Pre príbuzných obetí je hlavný dôvod jednoduchý a praktický - veria, že si to prečíta niekto, kto im dodá novú stopu. Novú nádej. Alebo istotu. Kto im ukáže, kde majú kopať.“

Je vôbec patričné opýtať sa vás, či vás to baví?

„No, áno, asi to je nepatričné.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Petra Procházková je česká novinárka a publicistka. Facebook

Čítajte ďalej

Kto šetrí na svetle (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


9 h

Stačí nechať krátko pôsobiť (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


4. dec

Realistické prianie (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


1. dec

Zakaždým presne (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


30. nov

Oprávnená pochybnosť (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


29. nov

Ruský advent (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


28. nov
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu