Symbolický pohreb slovenskej umeleckej tvorivosti na Námestí SNP v Banskej Bystrici, 7. august 2015. (Foto: SITA)Marian Kotleba svojimi fantazmagóriami o zahraničnej politike, EÚ, dejinách a najnovšie aj kultúre je príznakom vážnej poruchy.
TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
B anská Bystrica nebola nikdy najšťastnejším slovenským mestom, no obdobie vlády Mariana Kotlebu presahuje všetko, čo Banskobystričania vytrpeli od porážky Povstania.
Župan vychovaný na neonacistickej subkultúre, ktorú verejnosť príliš nepozná, robí v poslednom čase rozhodnutia imitujúce najhoršie predstavy o úlohe kultúry v spoločnosti z čias tretej ríše a jej slovenského poddaného Tisa.
Premena neonacistov
Bolo by teda správne pripomenúť si, čoho menom je Marian Kotleba a jeho muži v zelenom. Celkom na začiatku jeho mandátu vznikla séria nedorozumení v súvislosti s tým, koho a čo zastupuje Kotleba.
Médiá a politici síce poznajú neonacistickú scénu, oddelenie boja s extrémizmom polície je vedené schopným a zorientovaným človekom, policajné zásahy počas neonacistických pochodov v Bratislave za ostatné mesiace sa vyznačovali vyššou mierou profesionalizmu ako v minulosti a samotní policajti veľmi dobre rozoznávajú nebezpečenstvo v podobe paramilitantných vojenských skupín Kysuckých brancov obvineného Mariána Magáta.
Minister školstva Juraj Draxler zasiahol proti tomu, aby sa do škôl pod zámienkou brannej výchovy dostávali militarizované oddiely radikálov. Organizované násilie je monopolom štátu, môže sa odohrávať iba pod dohľadom demokratickej verejnosti a je zjavné, že si nebezpečenstvo výcvikov frustrovaných mladíkov všímajú už aj tajná služba a polícia.
To je však iba jedna stránka veci, ktorú má väčšina európskych krajín vyriešenú a vďaka novému zákonu čoskoro bude mať aj Slovensko.
Nenonacistická subkultúra sa počas županovania Mariana Kotlebu premenila na neonacistickú politiku, samozrejme, s prihliadnutím na to, že väčšinu opatrení, o ktorých Marian sníva v posilke, sa mu urobiť nepodarí. Preto v sebe a vo svojich elegantných ochrankároch, či čo tam robia vyholené hlavy, živí predstavy, že na niečo má predsa len vplyv.
Nemusí sa napríklad zúčastniť na pietnej spomienke na obete z vyvraždenej obce Kremnička, počas SNP vyvesí čiernu vlajku a dvom divadlám, tanečnému a bábkovému, nepodpíše granty.
