Autor je spisovateľ
Kam sa oproti 90. rokom hrabe Samara, dievča z Kruhu, ktoré ani po smrti nedá pokoj, napriek tomu, že sa smrteľníci rozhodli jej sklony k zlu pochopiť a priniesť jej odpočinok. Pre Samaru nie je pochopenie, ona nikdy nespí, tak ako nespali 90. roky.
Pamätám si, ako ma vyzuli z tenisiek. Mal som parádne, s bublinou. Vracal som sa z koncertu Psích vojakov. Vystúpil som z nočáku a dostal som gumeným pelendrekom po hlave. Mysleli, že zamdliem, ale vtedy bolo človeku ťažko zamdlieť či zaspať. Pokúšal som sa o konverzáciu, bedákal som, že tenisky sú veľmi drahé, preto mi ich nemôžu zobrať a že nechcem ísť domov bosý, lebo mi bude zima na nohy. Nešli im vyzuť. Tak ma šľahli pelendrekom po stehne. Hulákali, nech si ich vyzujem sám, že oni nemajú čas, lebo im ujde druhý nočák.
Vybavil som si brigádu, nech si zarobím na nové. Šiel som na Slovan predávať športový časopis. Hovorím kolegovi, že idem skúsiť predávať do kotla, tam je najviac ľudí. Nechoď tam, radí mi. Máš prefarbené vlasy na červeno, pohľad máš zo včerajšieho večera, nechoď tam. A ja, že vlasy mám červené, pohľad osvietený, ale srdce mám belasé, to musia vycítiť.
