Znižovanie daní je v princípe – v princípe trikrát podčiarknuté – dobré opatrenie. Štátu menej odvedieme, čo je každého nesporný osobný záujem, kým vyššie verejné výdavky sú iba (viac ako) sporný verejný záujem. (A to ešte aj keby sa nerozkrádalo.) Strana Smer sú však umelci, ktorým popretie princípu nerobí najmenší problém.
Bez ohľadu na to, ktoré produkty živočíšnej a rastlinnej výroby získali pozmeňovacím návrhom klubu Smeru na DPH zľavu, predovšetkým platí toto: V prostredí historicky najnižšej inflácie, s ktorou ECB o život bojuje tlačením peňazí na tri zmeny, pričom takmer defláciu multiplikuje rast miezd kdesi na priemer 950 eur (vrátane zvýšenia minimálnej na 400 eur), je umelé znižovanie cien makroekonomický nonsens, ktorý nikto – ani najchudobnejší – nepotrebuje, pretože reálna kúpna sila peňaženky mocnie ako nikdy predtým.
Keby Slovensko malo rozpočtový prebytok a makroekonomické prostredie nebolo zamínované – Čína, geopolitické riziká (utečenci, Ukrajina), teraz Volkswagen – nešlo by azda o viac než o volebnú korupciu na hrane tolerancie. Slovensko však roluje pred sebou štátny dlh rozmeru polovice celej ekonomiky a štrukturálne čierne diery, na ktoré nemá Fico II – a nebude mať ani Fico III, lebo mentálne ho to presahuje – žiadne odpovede.
