Po náhlom a dramatickom vstupe Ruska do konfliktu v Sýrii sa Západ zúfalo snaží pochopiť, aký je úmysel Moskvy.
Ak – čo je optimistická nádej – Putin zamýšľa len zachrániť rozfranforcovaný sýrsky štát, pokoriť vojenské schopnosti jeho teroristických nepriateľov a potom nahradiť morbídneho sýrskeho prezidenta Asada umiernenejším vodcom prijateľným pre Západ, všetko ešte môže byť o. k. „Tak sa teraz ukážte,“ povedal člen Obamovej administrácie, dychtivo citovaný americkými médiami.
Ak však – súdiac podľa prvých dvoch dní ruských náletov – je zámerom Moskvy udržať Asada pri moci napadnutím všetkých jeho nepriateľov vrátane radikálov, ktorí nie sú z Islamského štátu, a tiež umiernenejších opozičných bojovníkov, ktorých vycvičili a financovali USA, tak jej kroky môžu zjednotiť rôznorodé protiasadovské sily proti nemu, čo by len prehĺbilo už aj tak brutálnu vojnu v Sýrii. Nehovoriac už o podnietení ďalšieho vysťahovalectva do Európy a o riziku konfliktu medzi USA a Ruskom.
Optimisti majú ešte vždy na svojej strane logiku. Ruská verejná mienka je neochvejne proti väčšej vojenskej účasti v Sýrii, na rozdiel od minuloročného dobrodružstva na Ukrajine, spoluslovanskej krajine. Nedávny prieskum Moskvy zistil, že 69 percent ruských respondentov je proti vojenskému zásahu, hoci 67 percent z nich je za politickú a diplomatickú podporu pre Damask. Vzhľadom na to má Putinovo sýrske dobrodružstvo politický zmysel len ako odvedenie pozornosti od domácich ekonomických problémov, takže je nepravdepodobné, že Rusko zavlečie do nepríťažlivej a nevyhrateľnej vojenskej výpravy na Blízkom východe.
