Strategicky dnes asi nikto neodhadne, či nástup Iránu a Hizballáhu pod krídlami ruskej vzdušnej sily má za cieľ iba stabilizáciu Asadovho režimu na území o čosi zväčšenom, než aké kontroluje teraz.
Alebo je snahou o totálny prelom vo vojne, ktorá síce nie je „zmrazená“ ako konflikt v Donbase, ale po štyroch rokoch sa podobá (aj) nekonečnej ságe.
Ak platí prvá možnosť, ruská kapitola nepotrvá dlho. Ak druhá, budúcnosť ešte prekoná všetky hrôzy, ktoré sme doteraz v Sýrii videli.
Myšlienka zmrazeného konfliktu by mohla byť Rusom blízka nielen z Donbasu, ale i preto, že necháva v hre Islamský štát, ktorý neurotizuje a desí Západ a dodáva – aj s Asadom – utečencov pre Európu.
S nerozhodnosťou už Obama ďalej nezájde. Sily, ktoré CIA cvičila a cvičí, nemôže dovoliť Rusom podľa ľubovôle bombardovať. Je načase dať pocítiť, že kto je tu superveľmoc a kto hráč regionálneho významu.
Ešte i keď je možné – nevylučujme nič –, že to bude Putin, kto vyhladí Islamský štát.
