Autor je spisovateľ.
Chcete mať fotku s majstrom sveta či privítať vo svojom sídle úspešný hokejový mančaft? Staňte sa prezidentom! Aj potľapkávaním úspešných športovcov po pleci si budete zvyšovať popularitu.
V roku 2003 si prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster pred reprezentačnými hokejistami zaveršoval: „Nič to chlapci, nič to zato, že nám o chlp ušlo zlato. O rok v Prahe poďme na to.“
Prezident Gašparovič, sám kedysi aj amatérsky automobilový pretekár, sa pravidelne ukazoval na mnohých hokejových a futbalových zápasoch.
V auguste roku 2015 si dobrý anjel prezident Kiska pozval do svojho sídla Petra Sagana a hneď zaplavil mediálny priestor aj svoj facebookovský profil spoločnými fotkami s cyklistom a jeho zeleným dresom s reklamnými nápismi.
Schuster, Gašparovič i Kiska sa postavili k celému radu politikov od Adolfa Hitlera po Baracka Obamu či Vladimíra Putina, ktorí sa úspechmi športovcov svojej krajiny radi chválili a chvália. Vyhrievať sa v lúčoch úspešných znamená prijať ich auru. A popularitu si každý politik rád privlastňuje.
Už starí Gréci...
Jedným z pravidiel antickej olympiády bolo, že počas konania hier mali ustať vojny. Riešenie sporov sa odkladalo, aby mohli fešní mladí chlapci zabehnúť svoj stadion, nahí diskobolovia hodiť svoj disk a prípadne statočne si pozápasiť.
Keď Pierre de Coubertain prišiel na konci 19. storočia s ideou nadnárodnej súťaže najlepších športovcov, chcel ukázať, že porovnávať sa štáty môžu aj v športe, nemusia hneď vyťahovať zbrane.
Vznešená myšlienka. Podľa ideológov moderného športu má cielená fyzická aktivita priam magické vlastnosti: zaisťuje odolnosť, konformitu, ušľachtilosť, buduje cieľavedomosť, národnú spolupatričnosť a znižuje agresivitu. Šport prosto robí ľudí poslušnejšími.
