FOTO - PROFIMEDIAAutor je korešpondentom National Public Radio News.
Zákon o prisťahovalectve podpísal prezident Lyndon Johnson 3. októbra 1965 na ostrove slobody v New Yorku.
Práve pred päťdesiatimi rokmi podpísali jeden z najpodceňovanejších zákonov v dejinách USA, ktorý prešiel veľmi kurióznu cestu na prezidentov stôl.
Zákon o prisťahovalectve a národnosti z roku 1965 napokon zmenil obraz USA viac ako ktorýkoľvek iný zákon v 20. storočí. A bolo to hlavne preto, že kongresman, ktorý si myslel, že obmedzí jeho účinnosť, sa prerátal.
Imigranti z Európy
Tento zákon vo finále ukončil používanie kvót na základe národnosti, podľa ktorých vyberali imigrantov podľa ich rasy a pôvodu, pričom Európania boli silne preferovaní pred všetkými ostatnými kandidátmi.
Počas debaty v Kongrese o navrhovaných reformách kontrovali prívrženci starého prístupu na základe národnostného pôvodu, že USA sú odjakživa európskou krajinou s anglosaským dedičstvom a že by to tak malo ostať.
Demokratický poslanec Ovie Fisher za Texas sa sťažoval, že nová legislatíva „posúva jadro imigrácie zo západnej a severnej Európy – hlavného zdroja našej súčasnej populácie – do Afriky, Ázie a Orientu“.
Hlavnými zástancami návrhu zákona boli dvaja liberálni poslanci za Demokratickú stranu, senátor Phillip Hart z Michiganu a poslanec snemovne Emanuel Celler z New Yorku.
Celler bol poslancom Kongresu od roku 1923 – rok predtým, než sa uzákonili národnostné kvóty, a celú svoju kongresovú kariéru strávil prácou na ich odstránení. Hart bol vodcom boja za zákon o volebných právach z roku 1965 a povedal, že za zákonom o prisťahovalectve stojí ta istá snaha o rovnoprávnu spravodlivosť. Edward Kennedy, demokratický poslanec za Massachusetts, bol od začiatku tútorom tohto zákona v Senáte.
Organizovaný odpor proti tejto legislatíve viedla pestrá škála konzervatívnych skupín s nativistickými sklonmi. Ich spojencom bol predseda podvýboru Snemovne pre imigráciu, republikán za Ohio – Michael Feighan, konzervatívny demokrat, ktorý spočiatku odmietol aj zaradiť navrhované reformy na program rokovania.
Ústupok
Po silnom tlaku zo strany prezidenta Lyndona Johnsona sa Feighan podvolil, ale vyjednal kľúčový ústupok. Pôvodný návrh zákona od Harta-Cellera poskytoval vízovú prednosť cudzincom, ktorých vedomosti a zručnosti sa považovali „za mimoriadne výhodné“ pre Spojené štáty, bez zvláštneho ohľadu na ich pôvodnú národnosť.
