Asi nie je celkom v poriadku, že tovar, ktorý by normálne mal vydržať dlhšie, si musíme kupovať so zvyšujúcou sa frekvenciou.
Chválil som chlieb, aký sa kedysi piekol na Slovensku. Vôňu, chrumkavú kôrku, lahodnú striedku. (FOTOLIA)Asi nie je celkom v poriadku, že tovar, ktorý by normálne mal vydržať dlhšie, si musíme kupovať so zvyšujúcou sa frekvenciou.
TEXT: PETER MACSOVSZKY
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Peter Macsovszky, spisovateľ a publicista.
[/content]
V osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia maďarská skupina Omega zaradila na svoj vtedajší album pesničku Chlieb a informácie. Spievalo sa v nej, že chlieb a informácie súvisia a že sú dobré, len keď sú čerstvé. A ďalej, že keď je chleba viac, informácií je menej, no platí to aj obrátene.
Čerstvé informácie sa za socializmu čerpali z novín, ktoré, keďže boli tak husto popísané, si svoju pochybnú čerstvosť vedeli zachovať aj celý týždeň. Pretože väčšinou nebolo až také dôležité, čo sa v nich písalo. Viac záležalo na šuchote papiera a vôni tlačiarenskej farby. Tie totiž dotvárali atmosféru skromných raňajok, pozostávajúcich zo šálky kakaa, čerstvého pečiva a čerstvého masla.
Chrumkavý chlieb
Prednedávnom sme mali návštevu z Holandska. Po večeri sa reč zvrtla na gastronómiu. Chválil som chlieb, aký sa kedysi piekol na Slovensku, ale aj v Maďarsku. Vôňu, chrumkavú kôrku, lahodnú striedku. Holanďan moje slová vyhodnotil ako prejav spomienkového optimizmu. Tvrdil, že chlieb, o akom hovorím, dostanem v Holandsku v hociktorej malej pekárni, stačí sa vyhýbať supermarketom.
Nuž, pokiaľ si spomínam na mnohé druhy tamojšieho chleba – boli to kusy niečoho, čo len vzhľadom pripomínalo tradičný chlieb. A všimol som si, že zažívacie problémy spôsobené holandskými chlebmi nemajú len cudzinci, ale aj domáci. Najlepší chlieb, aký som v Holandsku jedol, bol upečený v Nemecku a predávali ho tureckí prisťahovalci v obchodíkoch, kde sa dali nájsť aj iné čerstvé a prirodzené pokrmy.
V internetovom archíve Českej televízie som si obľúbil dokumentárny cyklus Pološero. Producentka Jana Škopková časť nazvanú Česko, odpadkový kôš Európy, uviedla slovami: „Pamätám sa, že keď som bola malá, chlieb bol zážitok. Krásne voňal, bol chrumkavý a vydržal trebárs aj týždeň.“ Takže predsa len som nepodľahol nostalgii! Chlieb kedysi starol pomalšie a dá sa povedať, že aj informácie.
