VicoAutor: Róbert Kotian
„Určite na sto percent, bez vážnych výhrad podporujem tento zákon a poprosím všetkých prítomných, poslankyne a poslancov, aby to tiež urobili,“ vyhlásil počas prvého čítania návrhu zákona o športe v NR SR opozičný poslanec Jozef Mihál (SaS).
„Preto, aby som si vedel urobiť dobrý názor na tento návrh zákona, som sa rozprával aj s ľuďmi od športu, ktorí sa tomu venujú celý život. A s veľkou spokojnosťou môžem povedať, že na základe týchto rozhovorov a ich odporúčaní môžem bez problémov za tento zákon hlasovať,“ zopakoval Mihálov postoj Ľudovít Kaník z opozičnej SDKÚ-DS.
[content type="longread-pos" pos="left"]
„V určitom momente som sa zľakol, či som ešte v slovenskom parlamente. Taká selanka tu je, že mám pocit, že som na rokovaní športového klubu Slovan,“ nepovedal nikto iný ako Alojz Hlina, s ktorým si málokto spája možnosť, že hovorí niečo iné, ako si myslí.
Čo sa teda v slovenskom parlamente stalo, že poslanci takmer rukou nerozdielnou odhlasovali posunutie zákona o športe do druhého čítania – ak za zákon hlasuje 124 zo 127 prítomných poslancov a nejde o platy poslancov alebo podľahnutie obavám väčšiny verejnosti z utečeneckej vlny, sme svedkami vzniku zaujímavého fenoménu. Drvivá väčšina poslancov chce podporiť vládny zákon (hoci „vládny“ je len formálne), lebo ho považuje za dobrý legislatívny akt. Fakt, ktorý má však svoje pozadie, príbeh, úskalia i nasledovaniahodné príklady spolupráce.
Zdá sa teda, že predložená verzia zákona o športe by mala nájsť v druhom a treťom čítaní dostatočnú podporu a od 1. januára 2016 sa bude športová obec riadiť novým zákonom s neraz významnými systémovými zmenami. Aj keď už na tomto mieste treba povedať, že pôvodné ambície autorov zákona boli výrazne väčšie, ako obsahuje v parlamente prerokovávaný text.
Na počiatku bol iný zákon
Nie je veľa legislatívnych noriem, o ktorých sa dá povedať, že vznikali zdola, od tých, ktorých sa v najväčšej miere týka, a v diskusii so zainteresovanými inštitúciami a jednotlivcami, teda klubmi, zväzmi, športovcami, rozhodcami, funkcionármi či športovou verejnosťou a rodičmi.
Logistiku prípravy zákona takýmto spôsobom si v menšej miere odskúšali športoví odborníci a funkcionári pred troma rokmi pri príprave zákona o organizovaní verejných športových podujatí, de facto zákona o potláčaní agresívnych fanúšikov predovšetkým na futbalových štadiónoch a o prevencii pred násilím na športových podujatiach (zák. č. 1/2014).
