Fakt, že novou obľúbenou destináciou bežného ruského dovolenkára sa stane Sýria, by mohol Slovensko aj tešiť. Môže to znamenať, že konflikt u východného suseda by sa mohol zmierniť a boje by sa už nemuseli vrátiť na krvavú úroveň spred roka. Skutočný výsledok však veľa radosti neprináša.
Rusko pokračuje vo svojej zbabelej taktike, keď vojakov do zahraničia posiela aj neposiela. Na Ukrajine to nebola len jednorázová akcia, ale Putinova doktrína, ktorú odteraz môžeme očakávať pri každom konflikte, ktorý si Moskva osvojí.
Rusi sa nesnažia konflikt v Sýrii upokojiť. Upokojovaním nie je, ak bombardujú pozície povstalcov, ktorí pôvodne žiadali slobodné voľby a vyzbrojili sa až po tom, ako sa stali terčom sýrskej armády. Samozrejme, nie sú to politickí liberáli európskeho strihu, ale v súčasnej Sýrii už takých veľa neostalo a svoju zásluhu na to má aj Rusko.
Upokojovaním nie je ani podpora diktátora, pre ktorého milióny Sýrčanov opustilo svoje domovy. Sýrčania neutekajú len pred Islamským štátom, z Aleppa sa uteká pred vládnym bombardovaním, Homs a Hamá si tiež prežili svoje masakre.
