Autor je člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Dlhodobo podporujem šport a mám pripravených niekoľko projektov pre rozvoj hokeja, najmä v oblasti marketingu. Spor medzi hráčmi a VV SZĽH už prestávam chápať, napriek tomu, že som mu spočiatku čiastočne rozumel.
Dokážem sa totiž vcítiť do myslí hráčov (mnohých poznám osobne), ktorí mohli po poslednom kongrese cítiť pachuť. Mohli a to aj napriek tomu, že kongres prebehol legálne.
Presne preto som plne podporil návrh Igora Nemečka, ktorý navrhol cestu vzniku nových stanov, proces ich schválenia na Rade SZĽH a následne mimoriadny kongres SZĽH, ktorý by podľa nových stanov zvolil nové vedenie.
Ako aj mnohí iní som predpokladal, že problém s reprezentačným bojkotom bude do týždňa vyriešený. Lenže nie je a vzniká otázka, prečo.
Pozorne som preštudoval návrhy Memoranda zo strany hráčov aj zo strany VV SZĽH. V princípe v nich nevidím žiadny rozdiel. Dokonca som bol do istej miery prekvapený, kam až dokázal Igor Nemeček vo svojom návrhu zájsť – teraz mám na mysli jeho záväzok, že pokiaľ do 30.júna 2016 nebude zvolaný mimoriadny kongres SZĽH, tak on odstúpi z funkcie, čím spustí mechanizmus zvolania mimoriadneho kongresu.
Hráči ale úplne nekooperatívne požadujú, aby prezident SZĽH odstúpil vopred akoby „len tak“ a aby bolo v memorande napísané, že stanovy, kongres a voľby budú. Bodka.
