Medzinárodné právo nie je skutočným právom, keďže nemá univerzálnu silu, ktorá by si vynucovala tresty za jeho porušovanie. Zároveň niekedy insitná snaha o uplatnenie jeho princípov a pojmov vedie až k prílišnému zjednodušeniu reálií a zahmleniu diskusie.
Napríklad ak si povieme, že armáda jedného štátu sa môže usadiť na území druhého, ak je to na žiadosť domácej vlády. Na legitimitu danej vlády sa pri tomto zjednodušení zabúda, tú veľmi medzinárodné právo založené na rovnocenných suverénnych štátoch príliš nerieši.
Z tohto pohľadu je totiž rovnaká situácia, keď poslali Sovieti jednotky do Československa v roku 1968, ako keď NATO postaví základňu na Slovensku.
Ono to však nie je to isté. Základne NATO žiadnu okupáciu zahraničnou mocnosťou neprinášajú (a to aj odhliadnuc od faktu, že každá základňa slovenskej armády je aj základňou členského štátu NATO). Ak vznikne, tak to bude na žiadosť alebo s povolením slovenskej vlády, o ktorej si síce môžeme myslieť čokoľvek, ale faktom je, že prešla demokratickými voľbami. Ak v marci príde po ďalších nová vláda, bude mať právo rozhodnúť, čo ďalej so základňou, a bude mať na to mandát občanov.
