„Blbá“ nálada zaľahla na našu krajinu. V histórii samostatného Slovenska prežívajú jeho občania dnes jedno z najťažších a zároveň aj prelomových období. Kríza, v ktorej sa nachádza obyvateľstvo, je traumatizujúcejšia než boli tri najväčšie pred ňou. Niet sa čomu čudovať, sumár nemilých okolností je temnejší než to bolo na začiatku deväťdesiatych rokov po začatí ekonomickej reformy, alebo pri vzniku samostatného Slovenska, či pred parlamentnými voľbami 1998.
Pocit neistoty medzi ľuďmi rastie a od nežnej revolúcie 1989 sa najviac prehĺbil. Podľa prieskumov dnes dosiahol svoje najvyššie hodnoty a nespokojné sú takmer tri štvrtiny populácie. Trápi ich hlavne vysoká nezamestnanosť, hrozba vojny v Iraku, politické šarvátky v koalícii a medzi najčerstvejšie momenty, ktoré prehlbujú medzi ľuďmi pocit neistoty, patrí štrajk na železniciach.
Myslenie ľudí však najintenzívnejšie začína ovplyvňovať možná vojna v Iraku. Tá sa podľa sociológov začala presúvať na popredné miesto v zozname faktorov, ktoré zneisťujú Slovákov. Čo je však najhoršie, ani pri jednej z traumatizujúcich udalostí nehrozí, že by mala byť v krátkom čase odstránená a vyriešená. Hroziaci vojnový konflikt nevyzerá na to, že by mal byť v krátkom čase zažehnaný. Skôr naopak. Zdá sa, že vojna v Iraku je nevyhnutná. So zamestnanosťou, teda s vysokou mierou nezamestnanosti sa už roky nedarí nič zásadné urobiť a očakávať jej prudký pokles by bolo viac než optimistické. Politické šarvátky patria ku koloritu slovenskej politickej scény, čo znamená, že sa len tak ľahko nevytratia. No a na záver – ani ,,dobrú“ náladu „vylepšujúci“ štrajk železničiarov sa zatiaľ nechystá skončiť, keďže obe strany v tejto kauze nechcú – a zdá sa, že už ani nemôžu – ustúpiť.
