Keď stenčujúci sa náskok pred Jobbikom riešil Orbán v zime bilbordovou kampaňou proti migrantom, ani sa mu ešte nesnívalo, aký jackpot trafil.
O pár mesiacov, keď cez srbskú hranicu sa namiesto Albáncov a Kosovčanov začali valiť Sýrčania a Afganci, Orbán pochopil, že nastal čas stať sa prorokom.
Skutočnosť, že na demonštrácii Pegidy sú najčastejšie transparenty s Orbánom alebo tiež, že na anglofónnom (!!) internete bolo v septembri meno Orbán medzi politikmi tretím najvyhľadávanejším (za Cameronom a pápežom!), sú jasné znaky, že utečenecká kríza urobila z maďarského premiéra aktéra s globálnym presahom.
Nielenže zvýšil doma náskok pred Jobbikom a rozčesol frakciu EPP na dve časti – za Orbána a proti nemu –, ale už ako medzinárodnú verejnosť rozdeľujúca osobnosť sa štylizuje do roly zakladateľa akejsi novej európskej protiutečeneckej pozície, ktorá má zo „stredoprava“ otupiť ostrie extrémizmu.
Problém je, že celkom nevidno, kde je rozdiel.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
