Autor je reportér Českého rozhlasu
Stíhačky, bombardéry, vrtuľníky, drony aj strely s plochou dráhou letu. Na sýrskom nebi sa to len hemží vojenskými lietadlami aj raketami, pritom ešte pred ruským vzdušným úderom hlavne Turecko dúfalo vo vytvorenie bezletovej, tzv. bezpečnej zóny aspoň na severe Sýrie.
Ponechajme teraz bokom hlavné pohnútky Ankary, prečo presadzovala túto požiadavku, ktorá už je napokon v tejto chvíli aj tak nerealizovateľná.
Oveľa dôležitejšie je totiž predísť konfliktu, ktorý by mohol vyústiť do ozbrojeného konfliktu dvoch úhlavných nepriateľov z čias studenej vojny, medzi ktorými to v posledných mesiacoch opäť iskrí, hlavne pre ruskú anexiu Krymu.
Na rozdiel od civilných zamestnancov letovej prevádzky, ktorí sledujú len pár lietadiel mieriacich na letisko v Damasku, majú ich vojenskí kolegovia plné ruky práce.
Doteraz to fungovalo
Sýrske nebo síce už cez rok spolu s lietadlami Asadovej armády križujú aj americké stíhačky a lietadlá ďalších krajín bombardujúce pozície hlavne Islamského štátu, k žiadnemu vážnejšiemu incidentu však medzi nimi doteraz nedošlo.
Podľa Damasku je to aj vďaka sprostredkovanej komunikácii medzi sýrskymi úradmi a Spojenými štátmi, ktorú vraj zaisťujú kurdskí povstalci. Aj preto jedného dňa útočili na pozície džihádistov v ich hlavnom sídle, v meste Raqqa alebo pri Palmýre lietadlá Američanmi vedenej koalície a druhý deň zase sýrske.
