V jednej z epizód sci-fi seriálu Star Trek príde prvý dôstojník Enterprise v rámci výmeny na klingónsku loď. Hneď na začiatku je nútený zaslúžiť si rešpekt tým, že zmláti priameho podriadeného. Pravidlá a úcta na klingónskej lodi fungujú, len ak za nimi stojí hrubá sila. A presne takto nejako dnes uvažujú ruskí politici.
Myslia si, že mali mať právo hovoriť do prijímania nových krajín do NATO. Ale nemali. Myslia si, že mali mať právo zmietnuť zo stola nálety proti Belehradu. Ale nemali. Dúfali, že budú mať právo spolurozhodovať o štatúte Kosova. Ale opäť nemali. Nikto sa ich na nič nepýtal ani pri Iraku v 2003.
A tak sa naštvali. Problémom tu však nie je neúcta iných krajín, ale to, že v plytkom realistickom svete Ruska sa rešpekt stále spája s právom rozhodovať o osude iných krajín. Preto v Kremli veria, že mali právo zasiahnuť na Ukrajine a vziať si Krym. Išlo predsa o ich záujmy v susednej krajine. Podobne ako v Gruzínsku v 2008.
V takomto svete rozhodujú o osude iných tí najsilnejší, a to len preto, že sú mocensky v prevahe. Ak Moskva toto právo nemá, vníma to ako neúctu voči svojim záujmom.
