Samozrejme, išlo o oveľa menšie sumy a o oblasť, ktorá neplní haly. Preto celá diskusia prebehla len v závetrí literárnej komunity. Oplatí sa k nej vrátiť po poučenie, ako vyjsť s úctou zo situácie, keď štátna agentúra stratila sympatie tých, ktorých k svojej práci najviac potrebuje: ľudí od fachu.
Povážte. Na internete sa dal ešte pred podujatím nájsť program, v ktorom spisovatelia figurovali bez toho, aby sa s nimi ktokoľvek spojil a pozval ich. Spoluorganizátor Literárne informačné centrum (LIC) vtedy tvrdilo, že program mu unikol (Assange?). Navyše bloky programu kopírovali existujúce akcie a nepokryte vykrádali nápady osvedčených organizátorov, ktorí k príprave pozvaní neboli.
Celé to korunovali dve webstránky: jedna pod hlavičkou LIC a druhá z dielne Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). Odtiaľ aj prišiel samotný nápad usporiadať podujatie. Predseda asociácie Belák vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou presvedčil ministra kultúry Maďariča, že toto je to, čo slovenská literárna scéna potrebuje najviac.
