Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Ak chcel nejaký európsky politik prehrať voľby, stačilo, aby podporil imigráciu. Letné vítanie imigrantov nadšenými davmi v Rakúsku a Nemecku je skôr zaujímavou psychologickou anomáliou, ako skutočným postojom domáceho obyvateľstva k imigrácii.
Ošiaľ „slnečnej politiky“ vyprcháva. Prichádzajú všedné dni a s nimi aj zvyčajné problémy s integráciou imigrantov.
Priemerný Európan vidí v imigrantoch najmä problém. Nepracujú, nevedia jazyk, nechcú sa integrovať. Jediné, čo chcú, sú peniaze zo sociálnych dávok. Pani Merkelová urobila štátnické rozhodnutie, keď otvorila dvere jednému miliónu imigrantov. Obrovskú väčšinu z nich tvorili ekonomickí migranti, ktorí doplnia vysychajúce zdroje pracovných síl v Nemecku. Štátnické rozhodnutia sú však často nepopulárne medzi voličmi. Podpora pre Angelu Merkelovú už začína klesať.
Väčšina má zamestnanie
Sú imigranti leniví pracovať a budú žiť len zo sociálnych dávok? Niektorí určite áno, tak ako aj niektorí Slováci, Francúzi či Angličania.
Veľká väčšina migrantov však v Európe pracuje. Koľko? Ak sa pozrieme do údajov európskej štatistickej agentúry Eurostat, uvidíme, že v roku 2014 bola priemerná miera nezamestnanosti domácich obyvateľov 9,7 percenta. Cudzinci mali v európskych krajinách mieru nezamestnanosti 16,4 percenta.
Dosť záležalo na tom, o akých cudzincov išlo. Ak išlo o obyvateľov inej členskej krajiny Európskej únie, miera nezamestnanosti činila 11,7 percenta. Rozdiel medzi domácimi a imigrantmi bol v tomto prípade veľmi malý.
Ak išlo o cudzincov z iných krajín ako z Európskej únie, miera nezamestnanosti predstavovala 20,4 percenta. Takíto migranti mali síce dvojnásobnú mieru nezamestnanosti v porovnaní s domácimi, ale aj tak z nich takmer 80 percent pracovalo. Paušálne reči o lenivých imigrantoch teda nemajú základ vo faktoch. Imigranti chcú zarábať peniaze, vychovávať svoje deti a mať sa dobre, presne tak ako domáci.
Slovák, Macedónec, Somálec
Prečo majú imigranti vyššiu mieru nezamestnanosti ako domáci, to nie je ťažké pochopiť. Každý zamestnávateľ najprv radšej siahne po domácich ľuďoch, a až potom po cudzích.
Niektorým migrantom trvá dlhšie, kým sa naučia jazyk hostiteľskej krajiny a tiež kým dostanú povolenie na trvalý pobyt. Bez neho sa práca hľadá naozaj ťažko.
Šanca na prácu sa u imigrantov zvyšuje s rastúcim vzdelaním, povolením na trvalý pobyt a s ovládaním jazyka. Veľká väčšina európskych jazykov má spoločný základ. Je omnoho jednoduchšie pre Slováka naučiť sa po nórsky, ako pre Araba naučiť sa po nemecky. Príbuznosť jazyka a kultúry vysvetľuje, prečo sa podstatne ľahšie v Nemecku zamestná mladý strojársky inžinier z Macedónska ako postarší farmár zo Somálska.
