Ďalší summit EÚ – tentoraz riadny – s migračným programom nasleduje chvíľu po tom, čo v septembri lídri rozhodli o miliarde pre utečeneckú agentúru OSN, štedrejšej pomoci Turecku, Libanonu, atď. a posilnení vonkajšieho Schengenu.
Nič proti schôdzovaniu, časy sú vážne aspoň tak, ako boli na jarnom a letnom summite, kde hlavným chodom bolo ešte Grécko. Mali by však preukázať aj nejaký pokrok. Len by nemal mať podobu povinných trvalých kvót, už len preto, aby Fico po návrate nevyhlásil na mimoriadnej tlačovke vojnu Bruselu, eventuálne vystúpenie SR z EÚ.
Práve veľká citlivosť automatického prerozdeľovania migrantov pre širší okruh štátov než Visegrád je dôvodom, prečo sa na rokovací stôl „updatované“ kvóty – veľmi pravdepodobne – nevojdú. Skutočnosť, že po júnovom summite sa Fico nechal oslavovať ako ten, ktorý vybojoval „dobrovoľnosť“, však dôrazne upozorňuje, že čas beží v migračnej kríze rýchlym krokom priamo úmerným tempu, akým na sever pochodujú légie nových utečencov.
Ak Fico chce vidieť trvalé kvóty definitívne von z agendy, teda aj po summite, mal by prísť do Bruselu s takým slovenským príspevkom k tlmeniu krízy, aký presvedčí – spolu s ďalšími – Merkelovú, aby zvažovala, že ich hodí za hlavu.
