Autor je právny poradca EÚ
Ako právneho poradcu EÚ na verejné medzinárodné právo a ústavné právo ma naozaj prekvapujú názory „európskych odborníkov“, podľa ktorých by EÚ „integrovala nezávislé Katalánsko“. To svedčí o neznalosti uplatniteľného práva, ako aj politickej reality.
Podľa práva spoločenstva, v prípade, že by Katalánsko vyhlásilo svoju nezávislosť a opieralo by sa o článok 49 zmluvy o Európskej únii, aby „požiadalo o členstvo v Únii“, jeho kandidatúra by mohla byť akceptovaná len za predpokladu, že by spĺňalo všetky tri podmienky obsiahnuté v spomínanom článku:
- byť európskym štátom;
- rešpektovať hodnoty uvedené v článku 2 (spomínanej zmluvy);
- zohľadniť podmienky prípustnosti schválené Európskou radou: ide o kritériá známe ako Kodanské, prijaté v Európskou radou v Kodani v roku 1993.
Jednostrannosť neuznajú
Na to, aby štát mohol byť európsky, musí byť najprv štátom. Na to, aby bol štátom, subjektom medzinárodného práva, je z právneho hľadiska potrebné, aby bol uznaný medzinárodným spoločenstvom.
V tomto prípade by Katalánsko potrebovalo, aby ho za štát minimálne uznalo všetkých 28 členských štátov EÚ. Predstavitelia vskutku všetkých 28 štátov sa musia v počiatočnej fáze prípadného prijatia kandidatúry vyjadriť v Rade, a to jednomyseľne (ten istý článok 49).
Členské štáty však budú môcť len konštatovať, že Katalánsko za štát uznať nemôžu a že jeho žiadosť musia považovať za neprijateľnú.
