Autor je občiansky aktivista
Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.
Položili ste si niekedy otázku, kde sme mohli byť, keby voľby v roku 1998 dopadli inak, Mečiar by zostal pri moci a Slovensko by urobilo manéver „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ“? Vtedajší školáci dnes ťahajú na tridsiatku a členstvo v Európskej Únii a NATO považujú za samozrejmosť, ak nie priam Bohom daný nárok.
Ale všetko mohlo byť úplne inak. Dnes sme vôbec nemuseli byť trápnym chvostom EÚ. Chýbalo pár percent a v spoločnosti Srbska a Bieloruska sme mohli byť hrdou avantgardou Východu. Avantgardou pod kuratelou Moskvy a KGB.
Život mimo NATO a EÚ si odskúšali Ukrajinci. Za pokus o cestu medzi Moskvou a Západom dnes tento veľký európsky národ platí vojnou, tisíckami životov a obrovskými ekonomickými stratami pri obrane svojej slobody.
Aká krivda!
Európsku úniu nevybudovali naši starí rodičia, rodičia, ani my: dostali sme ju do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo Úniu považujeme za lacnú samozrejmosť. Zdá sa, že veľká väčšina z nás si príliš nekladie otázky, o čom tá Únia vlastne je, prečo na naše školy, cesty, železnice, plynovody a čističky odpadových vôd rok čo rok prichádzajú odkiaľsi z Bruselu miliardy eur, prečo sa Slováci môžu voľne pohybovať po celom kontinente a Srbi či Bielorusi nie.
Alebo kde sa vlastne tie peniaze berú. Proste chodia. Máme na ne nárok. Máme nárok na slobodný pohyb a prácu v Európe. Padli nám z neba. Sme in. Sme takí skvelí, že nám proste patria.
A máme, samozrejme, aj nárok na frflanie na EÚ a zlostné dupkanie, keď 500 miliónov Európanov robí niečo, čo sa päť miliónom nepáči.Prehlasovali nás: aká krivda!
Po zle zakrivených banánoch dnes spravodlivý hnev časti Slovače živí nebývalá trúfalosť politikov Berlína, Paríža, Ríma a, samozrejme, Bruselu žiadať od nás - čistých a nevinných – aby sme prijali na posvätnú zem našich predkov niekoľko tisíc cudzincov. Pri pomyslení na toľkú kontamináciu v nejednom občanovi i členovi vlády vzkypí krv i žlč. Zdá sa, že sa Pánboh sa opil lacným slovenských chľastom a teraz vyspáva – inak to na „kresťanskom Slovensku“ zmysel nedáva...
Premiér: pomôžeme im
Každý národ má vraj takú vládu, akú si zaslúži. Nepochybujme, že bez podpory prieskumov verejnej mienky by súčasný slovenský premiér nehnal konfrontáciu s EÚ na ostrie noža.
Zrejme je skutočne veľa Slovákov, ktorí veria, že niekoľko tisíc utečencov rozvráti našu krehkú krajinku a pripojí ju ku kalifátu. Určite je ich veľa medzi voličmi nášho birmovaného komunistu. Keby to bolo inak, asi by si spomenul, že mu kedysi na hodinách katechizmu tajne hovorili aj čosi o kresťanskej láske.
Svojim verným a veriacim by potom možno povedal čosi takéto: „Pozrite sa, ruku na srdce - nemáme tých moslimov radi, ale sú to ľudia ako my a sú medzi nimi ženy, deti, starí ľudia. Pomôcť desiatim, dvadsiatim alebo hoc aj tridsiatim tisícom postupne dokážeme. Sme predsa pohostinní Slováci: státisíce našich predkov v minulosti utekalo pred násilím a strachom aj z našej krajiny. Vieme, že milióny ľudí nedokážeme prichýliť a zachrániť: sme len maličký národ. Ale dokážeme byť veľkí v tom, že pomôžeme aspoň časti z nich.“
