Thomas Bernhard: Starí majstri (Kalligram, Bratislava 2015)
.
Zoznam autorov a titulov, ktoré by mali byť preložené a sprístupnené slovenskému čitateľovi, je siahodlhý, aj keď výhoda, ktorú nám umožňuje naša znalosť češtiny a dlhoročná kvalitná prekladateľská práca českých vydavateľstiev, je nespochybniteľná.
Pre zaujímavosť, Starí majstri sú prvý preklad rakúskeho enfant terrible Thomasa Bernharda do slovenčiny. České vydavateľstvo Prostor vydalo takmer všetky Bernhardove romány, eseje, poviedky, viac než 20 titulov.
Isto tu svoje zohráva aj predsudok, podľa ktorého je slovenský čitateľ útlocitnejší a Bernhardove jazykové eskapády a ostré výpady proti katolicizmu či malomeštiactvu by sa dotkli našskej citlivej duše.
Mýtické predsudky o ustráchanej katolíckej dušičke napríklad nedovolili preložiť a vydať ani román Boh vie (God Knows) Josepha Hellera, výbornú paródiu na starozákonný príbeh nafúkaného izraelského kráľa Dávida, hoci inak máme celého Hellera v slovenčine preloženého. O ďalších „nactiutŕhačoch“ a blasfemistoch, ktorí sa do nášho rodného jazyka len tak ľahko nedostanú, nehovoriac.
Na sedadle v múzeu
Na prerozprávanie príbehu románu Starí majstri stačí jedna veta. Starší pán Atzbacher prichádza na pozvanie svojho priateľa, či skôr dobrého známeho 82-ročného intelektuála, kritika hudby Regera do Umeleckohistorického múzea, aby si s ním posedel pred Tintorettovým obrazom Muž s bielou bradou a pozhovárali sa o umení, spoločnosti, Rakúsku či mŕtvej manželke. Na prvý pohľad vskutku minimalistický dej-nedej.
A dokonca, aj keby ste čakali nejaké príbehy z minulosti, ani to nie, pretože útržky, mikropríbehy spomienok sú vskutku výnimočné, Atzbacher sa dozvedá od Regera len dojmy, pocity, kritické postrehy. Respektíve, aby bola štruktúra rozprávania dosť zamotaná, Atzbacher si len spomína, čo mu Reger rozprával kedysi o kráse, kultúre a nekultúre, o jeho vzťahu s už mŕtvou manželkou či so strážcom Irrsiglerom, a vlastne je zvedavý, prečo ho Reger pozval na dnešné stretnutie. Ešte stále to vyzerá ako seniorská selanka.
Lenže Regerov pohľad je súvislé a zúrivé nadávanie: „Toto dnešné Rakúsko je chaotický odpad, tento smiešny štátik, ktorý je plný pýchy a ktorý dnes, štyridsať rokov po takzvanej druhej svetovej vojne, dosiahol svoj načisto okyptený absolútne najnižší bod; tento smiešny štátik, v ktorom vymrelo myslenie a v ktorom už polstoročie vládne iba odporná štátnopolitická otupenosť a štátno-cirkevná hlúposť, povedal Reger.“
Hádam aj jedna veta z knihy stačí ako pozvánka na skvelý jazykový koncert ironických invektív a sarkastického humoru namiereného na všetky možné „svätené“ hodnoty Rakúska, Nemecka či vôbec európskeho priestoru. Schytajú to rovnako Heidegger ako Habsburgovci, divadlo, politika, katolíci či verejné záchody.
Zlostný rebel
V susednom Rakúsku má Thomas Bernhard povesť nactiutŕhača, rebela, ktorý neváhal písať o „rakúskych svätých“ so sarkazmom neraz prekračujúcim „dobré vychovanie“, provokatéra, ktorému naozaj nič nebolo sväté.
