SME

Hlasy slovenskej hierarchie sú iné ako tie, ktoré zaznievajú z úst pápeža Františka

Hlasy slovenskej hierarchie sú iné ako tie, ktoré zaznievajú z úst pápeža Františka

Miroslav Kocúr napriek absolvovaniu popredných teologických fakúlt kňazskú službu opustil.

Pred štúdiom medicíny uprednostnil štúdium teológie. Napriek absolvovaniu popredných teologických fakúlt - v Bratislave, Ríme a Jeruzaleme - neskôr kňazskú službu opustil. Tvrdí, že za pápeža Františka sa okrem zmeny atmosféry oproti Benediktovi XVI. v zásade nič nezmenilo. MIROSLAV KOCÚR.

TEXT: Róbert Kotian

Teológ, publicista, ale aj rímskokatolícky kňaz, ktorý sa v roku 2003 rozhodol z tejto služby odísť. Stal sa riaditeľom bilingválneho gymnázia, bol výkonným riaditeľom mimovládnej organizácie Via Iuris. Pôsobí v neziskovej organizácii Leaf, vyučuje na vysokej škole BISLA a moderuje reláciu na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko. Príbeh kňaza z Nevidzian podľa neho „svedčí o veľmi efektívnom spôsobe ovplyvňovania ľudského vedomia v katolíckej cirkvi“. Miroslav Kocúr.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]

Vaše excelentné vzdelanie - vyštudovali ste Teologickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, postgraduálne štúdium absolvovali v Ríme a Jeruzaleme - vás akoby predurčovalo na veľkú kariéru v cirkvi. Neplánovali ste v začiatkoch, že sa presadíte v hierarchii katolíckej cirkvi?

„Išiel som študovať teológiu, lebo ma zaujímala ako veda. Poznanie ma vždy nejakým spôsobom fascinovalo. Keď som v roku 1989 odišiel z medicíny a začal v 90. roku študovať teológiu, tak som to v tej chvíli víťazstva pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou vnímal ako úplne prirodzené. Strach aj prirodzený odpor prostredia pominuli a vnímal som to ako verejné priznanie sa k ideálu, ale aj ako prejav túžby po štúdiu. Ak študijné výsledky a ďalší vývoj vytvorili konšteláciu, ktorá ma predurčovala na nejakú kariéru, tak určite nešlo o pragmatický kalkul z mojej strany. Keby som na tom postavil celé svoje snaženie, nikdy by som nespravil rozhodnutie, aké som spravil.“

Po roku 1989 ste odišli zo štúdia medicíny k teológii. Utvrdilo vás vzdelanie vo vašom vnímaní viery?

„Áno, pre mňa sú viera a teológia úzko prepojené. Moja viera je osobná a teológia je súbor informácií, ktoré reflexiu o viere v tomto svete sprítomňujú. V teológii sú dejiny myslenia, v ktorých ľudia o svete uvažujú a počítajú aj s nadprirodzenou osobnou vierou, s tou bytosťou, ktorú nazývame v slovenčine Boh. Z tohto hľadiska som spokojný.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Státisíce katolíkov si želajú, aby pápež v oblasti učenia o rodine nič nemenil

Keď som v 90. začínal v novinách, zdal sa mi svet veľmi jednoduchý. Pretože som mal málo informácií. Postupne sa mi zdal svet čoraz zložitejší, komplikovanejší a úporne som sa ho snažil dostať do nejakého kontextu. Rastúca suma informácií vo mne skôr vyvolávala pochybnosti, ako by vo mne niečo utvrdzovala. Nebolo to množstvo informácií, ku ktorým ste sa počas štúdia dostali, niekedy dôvodom aj na isté pochybovanie?

„Mám veľa pochybností o rôznych veciach a skôr som človek s kritickým uvažovaním. Viera a dôvera je však základným postojom v medziľudských vzťahoch, a kým ma niekto nesklame alebo neoklame, tak žijem vo vzťahu fundamentálnej dôvery voči ľuďom. Kým som vnímal teológiu ako serióznu vedu, tak som ju vnímal ako stále otvorený príbeh a stále ju tak vnímam. Žiaľ, teológia je často vnímaná skôr ako ideológia, ako súbor tvrdení, ktoré istá skupina ľudí len účelovo interpretuje, aby dosiahli to, čo potrebujú, alebo aby udržali ľudí v súčasnej situácii, v akej sa s nimi ľahšie manipuluje. Pre mňa je to otázka intelektuálnej poctivosti. Človek je otvorený a stále vníma a na základe toho, čo spozná, sa podľa mňa musí posúvať ďalej. Takže nemám pochybnosti, že isté veci vo svojom poznávaní musím skorigovať a podľa toho sa správať. Môj vzťah k Bohu a osobná viera sa tým podľa mňa prehlbuje. Pochybnosti, ktoré mám, určite nepotláčam, ale sa ich snažím rozptýliť ďalším hľadaním.“

Viackrát ste spomínali slovo „pochybnosti“ v súvislosti s vierou. Čoho sa týkajú?

„Nie v súvislosti s vierou, lebo teológia nie je len veda o Bohu, ale aj o interpretácii niektorých vieroučných právd, napríklad v morálnej teológii, alebo v niektorých otázkach učenia o cirkvi, alebo usporiadania cirkvi. Tam, kde ide o evanjelium ako také, vykladanie biblického textu, tam v zásade pochybnosti nemám. Interpretácií je veľa a je to živé a otvorené slovo, preto je stále aktuálne.“

Môžete uviesť príklad rozličných interpretácií, ktoré vám umožňujú zostať pri vašom základnom postoji k Bohu?

„Napríklad, že Božie kráľovstvo je vo vás, že to nie je nejaké miesto a že sa nechystáme do neba po nejakom rebríku. Keď Ježiš hovorí, že sa nebudete klaňať Bohu ani v Jeruzaleme, ani na vrchu Garizim (podľa Novej zmluvy tam bol samaritánsky chrám, kde prinášali obete Samaritáni), ale v duchu a pravde, tak to je jednoduchá interpretácia, že nie nejaké náboženské alebo pútnické miesta, alebo geografické regióny sú ohraničené a vyhradené pre Boha, ale že veriaci človek má Boha stále, poviem tak jednoducho, stále so sebou. Keď sa niekto príliš viaže na nejaký náboženský symbol, ktorý mu má v zásade pomáhať, aby sa dostal bližšie k Bohu, tak si materializuje božstvo, a to už prestáva byť viera. Tam sa mení viera na poveru. Tento výrok z Jánovho evanjelia je mimoriadne aktuálny. Keď Ježiš povedal, že ani jeruzalemský chrám, ani samaritánske obetné miesta, ale postoje človeka sú rozhodujúce, tak podľa mňa toto je interpretácia, ktorá je stále aktuálna.“

Vaše pochybnosti sa teda skôr týkajú organizácie náboženského života a nie viery ako takej.

„Či to je pochybnosť, alebo nie, vychádza z výrokov evanjelia, keď Ježiš kritizuje náboženskú prax vtedajšej chrámovej aristokracie, zákonníkov a kňazov, hovorí o ich povrchnosti a táto jeho kritika sa nestretla s porozumením. Mohli by sme povedať, že on ako človek, ako tesár z Nazaretu a potulný kazateľ na tento svoj kritický a pochybujúci postoj k náboženskej aristokracii doplatil. Mám pochybnosti o istote niektorých ľudí. Viem, že život je dynamický a musí sa stále vyvíjať, ak sa však príliš zabetónujeme v stereotypoch, ktoré sú nefunkčné alebo fungujú úplne v protismere toho, čo by sme očakávali, tak treba opustiť istoty, treba začať pochybovať a hľadať nové tvorivé a zmysluplné riešenia. Takže moja pochybnosť nie je nihilistická pochybnosť, ale je to pochybnosť, ktorá dáva veciam zmysel.“

Ani Ježiš neuspel medzi svojimi súčasníkmi. Z vašich slov vyplýva, že viacerí cirkevní predstavitelia si z viery a jej vykladania urobili dobrú živnosť. To bol dôvod vášho kritického postoja k slovenským cirkevným pomerom?

„Prinajmenej za posledné dva roky hlasy z Ríma ukazujú, že hlasy slovenskej hierarchie sú iné ako tie, ktoré zaznievajú v niektorých súvislostiach z úst pápeža Františka. Povieme, že pápež František je proti katolíckej hierarchii na Slovensku? Určite nie, len ide o to, či tieto interpretácie, ktoré tu predstavujeme ako bernú mincu, sú aktuálne a správne. Naozaj nemám ambíciu presadzovať svoje videnie reality. Čítal som mnoho kníh a moje postoje sú v súzvuku s mnohými autormi, preto mám vnútornú istotu, že ten hlas alebo videnie nie je len moje vlastné. To mi dovoľuje mať vnútornú slobodu. Ak sa vrátime k tomu, či Ježiš bol úspešný, alebo nie, chcel by som vedieť, o kom z nás sa bude rozprávať ešte o dvetisíc rokov.“

Myslel som v jeho čase. V zmysle nikto nie je doma prorokom.

„Vôbec nemám túto ambíciu. Nie som hudobník, ale veľmi obdivujem ľudí, ktorí majú hudobný sluch a sú muzikálni. Niečo podobné jestvuje aj vo svete humanitných vied alebo v teológii. Sú ľudia, ktorí sú nábožensky muzikálni, počujú, vnímajú a vidia veci, ktoré iní nevidia. Samozrejme, koncerty majú väčšiu návštevnosť ako hlasy takýchto prorokov alebo kritikov náboženských deformácií, ale je dobré, že tieto hlasy zaznievajú. To, že doma nie je nikto prorokom, je pravda, ktorá platí už dvetisíc rokov, a ja som s tým úplne stotožnený.“

Odchod viacerých kňazov z kňazskej služby bol označovaný ako istá zrada. Ako ste vy vnímali takéto označovanie?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Lolek a Bolek (Mandor)

Mandorova karikatúra

Lolek a Bolek

Ešte sme tu my! (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na štvrtok

Ešte sme tu my! (Sliacky)

Neskoro, ale predsa (Vaněk)

Karikatúra Róberta Vaňka na stredu

Neskoro, ale predsa (Vaněk)

Premiér na kolenách (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na utorok

Premiér na kolenách (Sliacky)

Škoda, že to nevyšlo (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na pondelok

Škoda, že to nevyšlo (Vico)

Trump u Macrona (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop