Autor je spisovateľ
Konštatovanie premiéra Fica, že máme množstvo starostí s vlastnou rómskou komunitou a prijímanie utečencov podľa európskych predstáv našu situáciu len sproblematizuje, je zaujímavým svedectvom o našom postoji samých k sebe. Pri troche irónie by sa dalo povedať, že oplatí sa pestovať drobnú neresť, ktorá stiahne na seba nepríjemné výčitky, aby oveľa väčšie karhania nás podľa možností obišli... Keď však iróniu opustíme, musíme neveselo konštatovať, že do veľkých výziev sa nepúšťame radi. O to radšej ich obchádzame v nádeji, že sa to nejako vyrieši samo od seba.
Silácke reči o nepristúpení k utečeneckým kvótam znejú doma ľúbivo a jánošíkovsky – ukážeme my tým pánom v Bruseli, ako vieme buchnúť po stole, ako sa my nedáme! Tento truc nás však vyjde draho, lebo jánošíkovská filozofia je vhodná nanajvýš do folklóru, rozhodne nie do európskej politiky. Pritom máme mnoho dôvodov solidarizovať sa so spoločnou európskou politikou, vymenúvať ich je zbytočné.
