Komunistom je sveta žiť. Nič nemusia robiť, môžu si spokojne sedieť v demokratickom parlamente a slobodne rozprávať, čo im na um príde. Niekedy sa nedá ubrániť dojmu, že by si až takú mieru slobody prejavu nezaslúžili, ale žijeme v krajine, kde si aj oni môžu povedať svoje. A aký je výsledok ich „práce“? Rastú im volebné preferencie.
Po jesenných parlamentných voľbách KSS vstúpila do parlamentu so svojimi 6,32 percenta ako najslabšia parlamentná strana. Dnes je to už minulosť - za necelé štyri mesiace KSS predbehla kresťanských demokratov Pavla Hrušovského a na chvost parlamentu odsunula liberálov Pavla Ruska. Potvrdili to hneď dva januárové prieskumy verejnej mienky. Podľa agentúry MVK by komunistom odovzdalo svoj hlas až 8,2 percenta opýtaných. V prieskume agentúry Focus by to bolo len o čosi menej - 7,9 percenta. Znamená to, že po HZDS, Smere, SDKÚ a SMK sa KSS stala nateraz piatou najsilnejšou politickou stranou.
KSS pritom nemusela pre svoj voličský nárast urobiť takmer nič. Stačilo jej nepodporiť program Dzurindovej vlády a v parlamente kritizovať podľa nej antisociálne opatrenia dnešného kabinetu. Komunistom bohato postačilo podporovať vypísanie referenda o vstupe do NATO a nakoniec už aj otvorene a neskrývane hovoriť o tom, že KSS urobí všetko pre to, aby zabránila vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. No a na záver bolo treba ešte namiešať správnu dávku ostrej kritika na hlavu vlády, ktorá povolila prelety amerických bojových lietadiel ponad Slovensko, s absolútne odovzdanou podporou štrajkujúcim železničiarom a výsledok sa dostavil. Komunistov by dnes volilo viac ľudí než na jeseň minulého roku.
