To, že pakt s Tureckom, o ktorom akože rozhodla Európska rada, doťahovala Angela Merkelová v Ankare, názorne ilustruje, kde býva moc v EÚ. Nad stávkou na Turecko ako tou správnou voľbou, ktorá zastaví pochody na Európu, však maľujú otázniky jednak tlak, ktorý oslabuje jej domácu pozíciu, a tiež jednotlivosti plánu.
Udalosti by sa nemali predbiehať, no Merkelovej sľub Erdoganovi, že urýchli prístupový proces Ankary, má potenciál pritiahnuť na seba podobnú paľbu ako jej ominózne „pozvanie“ pre celú Sýriu. Kombinácia mocenskej pozície, z ktorej kancelárka úraduje, a stresu dosiahnuť úspech za každú cenu ju stimulujú k vyhláseniam, za ktoré nemôže ručiť jednak preto, lebo Turecko dnes – zveličenie – neplní azda ani jedno kritérium, a tiež preto, že jej vlastná CDU-CSU je proti jeho vstupu.
