Recidíva jednofarebnej vlády je žiarivá perspektíva, ktorú nastolila októbrová vlna prieskumov. Štyridsať či takmer toľko percent Smeru v MVK, Focuse aj inde je vzostup oproti letu. A hoci cez sociálne balíčky pozval Fico do prejedania budúcnosti najširšie vrstvy, zásadná teória hovorí, že strategickým partnerom Smeru v behu za nadpolovičnou väčšinou sú – paradoxne – utečenci.
Druhý spojenec – opozícia – je paradoxný tiež, ale po dlhých rokoch, čo sa poznáme, už aspoň predvídateľný. Bugár a Figeľ sú vlastne hodní obdivu, ako dokážu bez výkyvov stabilne triafať do tých istých čísiel okolo či pod desiatkou, pričom nikomu sa už ani neprisní, že by si raz mohli „vyskočiť“ aj mimo štatistickej chyby.
A navzdory rečiam o „starých politikoch“ sa do partie mŕtvolne stabilných zaradil aj Procházka, ktorého Sieti je po strmom štarte i páde akoby súdené zamrznúť na kóte 11 - 12 percent. Vláda KDH-Most-Sieť, o ktorej si púšťa v slabých chvíľkach fantáziu na špacír Bugár, je takto reálna akurát ako menšinová, ktorú bude tolerovať Smer...
