Zsolt Horbulák: Finančné dejiny Európy. Wolters Kluver, 2015
Čítať o dejinách finančníctva na prvé počutie znie ako neskutočná nuda plná štatistík a nezrozumiteľností. Keď sa však na to pozrieme ako na príbeh peňazí a toho, ako s nimi narábame, hneď je nám to bližšie. A práve takýto príbeh nám v knihe Finančné dejiny Európy ponúkol Zsolt Horbulák.
Autor, ktorý pôsobí na Trenčianskej univerzite, sa zameriava na tri hlavné oblasti – peňažníctvo a mincovníctvo, bankovníctvo a zdanenie.
Keďže jeho práca je rozčlenená tematicky, chronologicky aj geograficky, niekedy pôsobí trocha mozaikovito, ale nie je to závažný nedostatok. Dokonca umožňuje preskočiť podkapitoly, ktoré čitateľa menej zaujímajú, bez toho, aby stratil celkovú niť.
Vynájdenie platidiel
Kľúčom k pochopeniu vývoja finančníctva je, samozrejme, poznanie, ako a prečo peniaze vznikli a ako ľudia chápali a chápu ich hodnotu. Väčšina z nás si predstavuje vynájdenie peňazí ako vyššiu vývojovú formu výmenného obchodu.
Horbulák však pripomína, že vznik peňazí nesúvisí iba s obchodom, ale aj s poskytovaním darov ľuďom, obiet bohom či pokút.
„Pri rozširovaní peňažného systému zohrávali dôležitú úlohu aj iné fenomény, napríklad štát prostredníctvom výberu daní alebo platieb žoldu vojakom,“ píše autor a o niekoľko riadkov dodáva, že silnejším impulzom na vynález peňazí než lokálna výmena bol zahraničný obchod.
Už od začiatku sa vytvorili aj dva hlavné myšlienkové prúdy o hodnote kovových peňazí. Zrejme nás neprekvapí, že aj tu zohrali dôležitú úlohu veľkí grécki filozofi Platón a Aristoteles. Ten prvý si myslel, že hodnota peňazí nezávisí od hodnoty materiálu, z ktorého sú vyrobené. Naopak, Aristoteles tvrdil, že hodnota mince je rovnaká ako hodnota drahého kovu, z ktorého je vyrobená. Impulzom na vznik peňazí bola podľa neho pohodlnosť – ľudia si jednoducho potrebovali uľahčiť obchodnú výmenu.
V tejto súvislosti je zaujímavý názor, že dejiny peňazí sú vlastne dejinami inflácie. Vždy totiž existoval istý rozdiel medzi nominálnou a tovarovou hodnotou mincí. Horbulák píše, že inflácia bola prostriedkom prerozdeľovania bohatstva. Hodnota väčších mincí, ktoré používali zámožnejší ľudia, totiž klesala pomalšie ako hodnota malých mincí používaných chudobnejšími vrstvami.
