Kdože sa opúšťa a kdo sa ňeopúšťa?
Opúšťa sa, kdo o seba ňedbá, kdo na seba ňepracuje, kdo sa slepjemu osudu zverí, kdo pri každej ňešťasnej príhoďe hňeď ruki zalamuje a raďiť si ňevje, kdo sa na iních spoljeha.
Ňeopúšťa sa, kdo sa o seba stará, o svoje šťasťje sa domáha, pri ňemilích príhodách, v ňešťasťí, ňebezpečenstve hlavu ňeovesuje, ale všetku silu, abi to zlje, čo sa naňho valí, odstráňiu, kdo sám na sebe stavja, na druhích sa mnoho ňespoljeha, ale sám vždi koná a pracuje.
Tento sa ňeopúšťa a veru aňi ňebíva opusťení.
Ňeopúšťajme sa, krajaňja Slovenskí! Toto musí biť teraz heslo svetje nášho života. Abi sme sa ale ňeopúšťali, musíme mať ňezlomnú duoveru k samím sebe, k nášmu životu.
Vtlačme si to jeden každí najhlbšje do srdca, vtlačme si jeden každí do duše tú pravdu svetú, že ňikdo nám k šlachetňejšjemu životu ňedopomuože, jestli si ňedopomuožeme mi sami.
Autor: Ľudovít Štúr
