Ak by sa v týchto dňoch minister školstva Juraj Draxler rozhodol abdikovať zo svojej funkcie preto, že po zverejnení návrhu rozpočtu zostali učitelia, ale aj celé školstvo s dlhým nosom, od učiteľskej obce by si vyslúžil obrovský aplauz. A mal by toľko stúpencov, ako žiadny minister dosiaľ. Dal by totiž jasne najavo, že jeho sľubom a rečiam sa dá aj veriť. Že na prvom mieste hodnôt je učiteľ a budúcnosť vzdelávania slovenských detí.
Že ide iba o fikciu, ste už asi pochopili. Riaditeľka istej základnej školy s tridsaťročnou praxou, ktorá by za svoju školu obrazne aj život položila, si včera smutne povzdychla: „Za ministra, ktorý by verejne prezentoval svoj odchod preto, lebo nedokázal učiteľom vybojovať lepšie postavenie v spoločnosti, by sme všetci bojovali, len aby zostal. Lebo zamestnanci Draxlerovho rezortu by si konečne zaslúžili ministra, ktorý by slúžil im, ktorý by bojoval v ich prospech aj napriek osobným ambíciám.
Ibaže Draxlerove chúťky sa uberajú do politiky. Ak sa chce do sídla ministerstva na Stromovej ulici vrátiť aj po voľbách, čím sa netají, dôvod na svoj odchod nevidí. Aj on akoby rátal s tým, že učitelia to opäť raz prehltnú, že potiahnu, veď predsa táto vláda ukázala dobrú vôľu. Že čakajú 25 rokov, to je asi vedľajšie. Ibaže, čo zaplatíte z dobrej vôle a zo sľubov?
