My hrdinovia. Oslavujeme vstup do EU. (ARCHÍV SME)TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
N evieme ešte presne, čo sa stalo, prečo sa to deje práve teraz, a nie dajme tomu pred desiatimi rokmi, keď boli naše, takpovediac predpoklady odkloniť sa zdanlivo výraznejšie, keď bol vo vzduchu ešte Mečiarov duch a brat Kaczynski, Klaus a svieži Orbán.
Zdalo sa, že v tých časoch sa od hlavného prúdu odtrhneme jednoduchšie, bez vplyvu vonkajších okolností, utečencov, náboženskej paranoje a etnických záchvatov.
My Európania
Napriek tomu sme sa vtedy rozhodli, pod vplyvom iných udalostí, inšpirujúcich a ukazujúcich cestu von zo stredoeurópskeho prekliatia - ak to náhodou nie je osud, že sa staneme Európanmi, nebudeme už viac odvrátenou stranou našej civilizácie, neostaneme potomkami habsburgovských degenerátov a Stokerových upírov, bezprizornými Valachmi a pogromistami so záľubou v literatúre a tvrdom alkohole.
Niečo sa v tých časoch podarilo, pocit nesmrteľnosti nás viedol niekoľko rokov, bolo to obdobie, keď stredoeurópski premiéri poúčali staré európske štáty, ako robiť to a ono, vedeli, ako bude kontinent vyzerať, ako bude konečne vyzerať teraz, keď sme spolu.
Nie opäť spolu, lebo my sme sa nenašli opäť, ale prvýkrát, predtým sme sa stretávali v zákopoch, na frontoch a v táboroch a pár listov medzi Koperníkom, Bellom a Jesséniom s Holanďanmi a Francúzmi, Husove narážky na Wiclefa a Pikarďania utekajúci pred inkvizíciou do Čiech nevybudovali ani len kultúrne spoločenstvo.
Zaradenie strednej Európy do Európy bolo kľúčovým civilizačným programom procesu takzvaného rozšírenia, čím sa myslelo rozširovanie o hodnoty, ako keby sa hodnoty šírili na spôsob čiernej smrti alebo eboly.
Rozšírenie je v tomto zmysle nedokonalým dielom, nedokončeným projektom poistiť stred Európy pred jej vlastnými záchvatmi, no čoraz viac sa ukazuje, že v skutočnosti sme sa my s našimi politickými psychózami rozšírili na západ a pomaly kontaminujeme zvyšok kontinentu rovnako, ako potreboval Dracula nakazenú rodnú zem, aby sa mohol zložiť v Londýne.
Mysleli sme si teda, že nás skúsenosť s nacizmom a komunizmom ochráni, nebolo síce jasné pred čím, no mali sme štatút morálnych víťazov dejín a radi nás počúvali.
My hrdinovia
Keď som v tom období žil mimo Slovenska, panovali o našich krajinách dve predstavy. Jedna konzumná, zanedbateľná, si nás spájala s hordami milovníkov elektrospotrebičov, ktoré sme dovtedy podľa západoeurópskej mytológie nemali.
