Poslali by ste svoju babku na tribúnu futbalového zápasu? Alebo ženu s niekoľkomesačným bábätkom do kotla na punkovom koncerte? Nechali by ste svojich rodičov stáť v sandáloch a s holou hlavou v dušičkovom chlade?
Zabránili by ste príchodu lekára, keď stará pani dostane v strkačke infarkt? Dali by ste obrátiť sanitku pred nemocnicou s rodiacou ženou vnútri a nechali ju rodiť v blate? Psychologickú pomoc pre ľudí, ktorí dostali záchvat, necháte na netrénovaných dobrovoľníkov?
Situácia, ktorá vznikla počas uplynulého víkendu na priechode Bapska-Berkasovo, je ukážkou zámerného zanedbávania žiadateľov o azyl. Mohlo by sa zdať, že ide len o zlú komunikáciu v komplikovaných situáciách, keď jedna strana zavrie hranicu a druhá nevie regulovať príjazd autobusov.
To, že ide o zámer, možno odčítať z jednotlivých rozhodnutí zodpovedných orgánov – nevydať povolenie na pôsobenie lekárov, vydávať zmätočné nariadenia, akú stravu možno podávať, či zastavovať autobusy dva kilometre pred priechodom, takže utečenci musia kráčať hore kopcom.
Sú to drobné gestá, no majú mocný efekt a pramenia z nevôle pomáhať. Už na budapeštianskej stanici Keleti sme boli svedkami zámernej politiky nečinnosti, keď sa o všetko starali samotní Budapešťania.
