Autor je spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli
Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.
Aj keď si odmyslíme kolorit takýchto vyjadrení, teda preháňania a populistickú kritiku zo strany euroskeptikov, vzťahy medzi krajinami Európskej únie sú v súčasnosti najhoršie za desiatky rokov.
Predseda Komisie teda má pravdu v opise situácie. Už však nehovorí, že on sám a súčasná Európska komisia na tom majú nezanedbateľný podiel.
Členské štáty na obtiaž?
Terajšia európska exekutíva nastúpila do funkcie presne pred rokom a zatiaľ sa správa spôsobom, ktorý Európsku úniu štiepi.
Juncker vyhlasuje, že je politik a je na čele politickej Komisie. Preto jej chce dať jasný politický smer, presadzovať jasné priority. To je pozitívny posun v tom, že sa Brusel výrazne menej zaoberá relatívne malichernosťami a sústreďuje sa na to skutočne podstatné.
Ale čo je oveľa významnejšie: Komisia sa začína správať, akoby v Európe rozhodovala ona spolu so spriazneným Európskym parlamentom a členské krajiny jej boli na obtiaž. Takto európska integrácia fungovať dlhodobo nemôže.
Kvóty ako príklad
Dobrým príkladom je súčasná utečenecká kríza. Premiéri a prezidenti krajín Európskej únie sa na aprílovom summite uzniesli, že kvóty na prijímanie utečencov majú byť len dobrovoľné. Komisia však bez ohľadu na to navrhla povinné kvóty.
A to napriek tomu, že experti Európskej komisie nedokážu dokonca ani v rozhovoroch mimo záznamu vysvetliť, ako by vlastne kvóty mali v praxi fungovať, ako utečencov prinútiť, aby zostali v krajine, do ktorej budú pridelení.
Isteže musíme odsúdiť, s akou xenofóbiou a zjavnými lžami o utečencoch hocikedy hovoria slovenskí alebo českí politici. To však neznamená, že na druhej strane musíme automaticky a reflexne súhlasiť so všetkým, čo hovorí Európska komisia alebo nemecká kancelárka Angela Merkelová.
