Katja Petrowskaja, Asi Esther, Premedia 2015
Každej z okolností spojených s knihou Asi Esther (a jej autorkou) hrozilo, že sa zdeformuje a následne otrávi čitateľa. Spomínanie na rodinnú históriu mohlo ľahko prejsť do spomienkovej nostalgie. Ukrajinský pôvod autorky a jej súčasný život v Nemecku navádzali na emigrantskú ságu.
A rozprávanie o predkoch spojené s Mauthausenom či varšavským getom sa mohlo vyprázdniť tisíckrát použitými stereotypmi.
Katja Petrowskaja pomedzi nástrahy prešla so cťou a jej kniha je, našťastie, iná.
Autorka s viacerými dušami
Petrowskaja vyrastala v Kyjeve. V estónskom Tartu vyštudovala literárnu vedu a slavistiku. Od roku 1999 žije v Berlíne. Berlín ju oslovil – sama to tak definuje – svojou neurčitosťou, prázdnym priestorom a surovým stavom. Prispieva do ruských aj nemeckých printových i internetových médií. Známa je predovšetkým stĺpčekmi pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Za román Asi Esther získala v roku 2013 prestížnu cenu Ingeborg Bachmannovej. Kolegovia z nemeckých denníkov nadšene písali o búrlivej reakcii na jej debut, uchvátenom publiku a múdrom, zapálenom a osobitom hlase, ktorý pribudol do súčasnej nemeckej literatúry.
V rozhovoroch autorka priznáva s čarovnou prostotou, že vo veku 38 rokov pocítila potrebu spracovať rodinnú históriu. Chcela pôvodne napísať niečo mierové, ale zistila, že stále naráža na vojnu. Zvolila si nemčinu, lebo to vnímala ako oslobodenie. Ak by písala v ruštine, nevyhnutne by zostala uväznená v morálnej polemike o víťazstve a ochote obetovať sa.
Nemčinou dala najavo, že pre ňu je rozlišovanie na páchateľov a obete nepodstatné. Vybojovala svoj súkromný boj s novým jazykom, hoci jej pri písaní pomáhali dvaja ľudia. Odvahu popasovať sa s touto jazykovou výzvou nemeckí čitatelia a kritici ocenili.
