Rozdávať najchudobnejším múku či chlieb je gesto hodné štátnika a ľudomila. Ubrániť sa však pocitu, že slovenský program potravinovej pomoci znamená najmä túžbu pomôcť ľuďom, ktorí stoja v jej pozadí, a nie tým najchudobnejším, je ťažké.
Ide síce o projekt Európskej únie a tu by mohol človek dúfať, že bude všetko kóšer. Ani veľká inštitúcia však nezaručí, že dokáže potlačiť nenažranosť jednotlivcov. A to nielen na Slovensku, aby sme boli objektívni. Pred desiatimi rokmi sa prevalil škandál okolo syna vtedajšieho šéfa OSN Kofiho Annana, ktorý sa s ďalšími ľuďmi nabalil na programe Ropa za potraviny.
Potravinové balíčky za milióny eur ľudia stále nedostaliČítajte
Nie je to tak dávno – štyri roky, keď prvá potravinová pomoc na Slovensku, tiež z väčšej časti hradená Bruselom, dopadla katastrofálne. Tony múky a cestovín skončili nevedno kde, asi na čiernom trhu, a peniaze na účtoch nevedno koho, možno v Belize či iných rajoch.
