Autor je spisovateľ a publicista.
Komunikácia s duchmi, ktorá sa vo svete stala populárnou najmä vďaka špiritistovi Allanovi Kardecovi, si napríklad v Brazílii vydobyla ohromný rešpekt.
Podľa jedného zdroja sa tu k nemu hlási 3,8 milióna, kým podľa druhého 6,9 milióna prívržencov. V Brazílii sa však za špiritistické považujú i ďalšie ezoterické systémy či afro-brazílske synkretické kulty. Ako napríklad náboženstvo umbanda.
Vyvolávanie duchov v umbande však nepochádza len z Kardecovho špiritizmu, ale aj z afro-brazílskeho kultu candomblé.
S ním sa umbanda do istej miery delí o panteón afrických božstiev a niektoré praktiky. Kým angolské slovo „umbanda“ značí liečenie, liečiteľa alebo mudrca, zatiaľ „candomblé“ má nejasný pôvod i význam.
Jedni sa domnievajú, že pochádza z jazyka bantu („ľudia“) a vzťahuje sa k africkému hudobnému nástroju. Podľa druhých je portugalského pôvodu a označuje komplex rituálnych praktík, sektu, svätyňu alebo slávnosť.
Rozdiel medzi candomblé a umbandou spočíva v rôznom stupni otvorenosti. Candomblé je kultom nižších vrstiev obyvateľstva, najmä afrického pôvodu, a sústreďuje sa na udržiavanie jorubskej tradície.
Náboženstvo umbanda v roku 1908 založil Zélio Fernandino de Moraes v Niterói. Umbanda je prístupná belošskej strednej vrstve.
Do ekumenického systému okrem afrických božstiev a svätcov iberského katolicizmu pojala aj koncept reinkarnácie, prvky indiánskeho šamanizmu, budhizmu a islamu, pričom zapojila aj duchov predkov, černošských otrokov, námorníkov, švihákov a deti.
Pod rúškom kresťanstva
Podstatu afro-katolíckych kultov tvorí prekrývanie afrických rituálov a katolíckych sviatkov. Takto sa africkí otroci snažili uchovávať svoje tradície. Len do Brazílie ich bolo privezených okolo dvanásť miliónov.
Zachovávanie afrických tradícií výstižne opisuje Idalia Llorensová v knihe Santería – Kompletní obraz této náboženské praktiky.
Otroci sa síce zúčastňovali na nedeľných omšiach, no po tom, ako sa v dobrej nálade vrátili do svojich barakov, začali tancovať pred obrazmi katolíckych svätcov. Llorensová píše, že „...šíritelia kresťanstva boli pokojní, lebo si mysleli, že otroci si prisvojili katolícku vieru a na svoje bývalé náboženské učenia úplne zabudli“.
