Fico sa takto radoval po posledných voľbách. FOTO ARCHÍV SME - Tomáš BenedikovičVládnuť bez Smeru sa zrejme nebude dať. Avšak ospravedlňovanie budúcej koalície Smeru s opozičnou stranou, ktoré sa stáva súčasťou mediálneho diskurzu (Konštantín Čikovský v denníku N a Martin Hanus v Postoji), akoby stavalo opozíciu do roly nevinnej obete takejto voľby.
MIGRAČNÁ KRÍZA A SMER
[content type="longread-pos" pos="left"]
Posledné prieskumy verejnej mienky (MVK, Polis Slovakia – oba v októbri) navracajú do verejnej diskusie predstavu, že po marcových parlamentných voľbách bude môcť Smer-SD opäť vládnuť sám.
Po niekoľkých mesiacoch trvalého poklesu preferencií strany Smer, spôsobených viacerými kauzami, v ktorých boli namočení predstavitelia a priatelia strany Smer-SD (piešťanské CT, Váhostav...), prišla pre vládnu stranu ako spása z neba utečenecká kríza, ktorej sa Smer chopil najagresívnejšie zo všetkých strán.
Kombinácia vyvolávania obáv u verejnosti a monopolnej mocenskej pozície strany, ktorá jediná môže obyvateľstvo pred hrôzami spôsobenými masami utečencov ochrániť, priniesla Robertovi Ficovi vytúžené ovocie.
Opozičné strany, v tejto téme otrocky zavesené za Smerom, neponúkli racionálnejšiu a kompetentnejšiu alternatívu, ktorou mohli osloviť menej vystrašených občanov – a tak pohrdli šancou získať časť voličov, ktorá odmietla Ficov vyhranený slovník a extrémne videnie problému.
Dôležitým, nie veľmi spomínaným faktom týchto prieskumov sú však preferencie koalície OĽaNO – Nova, nedosahujúce sedem percent, čo sa potom odzrkadľuje na nadpolovičnom zisku Smeru-SD. V prípade, že sa napokon Igor Matovič a Daniel Lipšic dohodnú na tom, že jedna strana vezme na svoju kandidátku predstaviteľov druhej strany, vyzerali by výsledky zrejme inak.
„Táto dvojkoalícia v súčasnosti skladá kandidátku a spolieha sa na politický výtlak mikrokumunít, ktoré budú na seba viazať jednotliví kandidáti. Aj preto považujem opakovanie situácie z rokoch 2012-2016 za menej pravdepodobné a skôr očakávam vládnutie Smeru s ďalším politickým subjektom,“ hodnotí tento rozmer prieskumov Pavol Marchevský (z agentúry Prieskumy).
Zdá sa, že prvýkrát po novembri 1989 bude zahraničnopolitická téma dominovať v celej volebnej kampani – iba vzdialene to pripomína obdobie mečiarizmu a lavírovanie HZDS medzi Východom a Západom. Robert Fico „sa dokonca pasoval za ochrancu Slovenska, Smer zmenil predvolebné heslo na Chránime Slovensko a v zásade odkedy sledujeme utečeneckú krízu a komunikáciu, sledujeme aj rast preferencií Smeru,“ hovorí šéf agentúry Polis Slovakia Ján Baránek.
Ihneď však konkretizuje, že „celkom to nie je zahraničnopolitický problém, lebo sa bezprostredne Slovenska dotýka, aj keď zatiaľ iba virtuálne; skôr ide o obavu obyvateľstva, že by sa nás to mohlo priamo dotýkať“.
Že Robert Fico robí všetko pre to, aby tento pocit vo verejnosti ostal, sa nedá označiť inak ako za perfídnu hru, ktorej cieľom je u voličov prekryť všetky jeho prešľapy. A že sa mu to darí, má aj objektívne príčiny – zlyhaním ochrany schengenských hraníc počnúc a zlými skúsenosťami s neintegráciou časti moslimov v západnej Európe napríklad končiac.
Politológ Samuel Abrahám dodáva tomuto premiérovmu postoju aj de facto psychologický rozmer, tvrdiac, že Fico migračný problém aj cíti tak, ako ho prezentuje: „Veľká časť Európy a slovenskej spoločnosti je xenofóbna a premiér to tak aj cíti. Po druhé, sa mu to veľmi hodí. Vidí, že väčšina Slovákov je úplne v panike z toho, čo sa deje, a nevie, ako sa to bude riešiť.“
Aj politológ Pavol Marchevský sa nazdáva, že Fico a Smer sa budú snažiť túto tému udržať počas celej volebnej kampane, „lebo je to najlepší spôsob ako prekryť podozrenia z korupcie a klientelizmu. Budú sa spoliehať na to, že vyvolávaním pocitu bezprostredného ohrozenia cez utečeneckú krízu im budú odpustené prešľapy vo vládnutí“.
MIGRAČNÁ KRÍZA A OPOZÍCIA
Všetci traja politológovia sa zhodli na tom, že migračná kríza je tým kľúčovým bodom, ktorý zvrátil trendy v preferenciách politických strán a zrejme bude determinovať aj celú volebnú kampaň až do marcových volieb.
Opozičné strany sa podľa nich v tejto téme prispôsobili lídrovstvu Smeru a Fica – podľa Marchevského „Smer čerpá so strategicky lepšej pozície vládnej strany“. Marchevský sa podobne ako Slosiarik z agentúry Focus nazdáva, že „kľúčom k pochopenie politickej senzitivity témy je fakt, že útočí na pocit bezpečia verejnosti nie v zmysle vznešenej ochrany krajiny – ale občania cítia ohrozenie v bezprostrednom prostredí, kde žijú“.
