Autor je učiteľ na osemročnom gymnáziu
Po poslednom štrajku učiteliek a učiteľov nastala v ich radoch istá rozpačitosť. Vyhlásenie časovo neobmedzeného štrajku bol jav v školstve dosiaľ nevídaný. Takisto bola bezprecedentná miera, s akou podporili akciu verejnosť či média. Akcia sa však skončila zradou vedenia odborov a realizácia štafetového štrajku vyšumela do prázdna.
Napriek tomu sa mzdy postupne zvyšovali, hoci ešte vždy len kozmeticky a nedostatočne. To sa však dialo ruka v ruke s rušením škôl, zvyšovaním počtu žiakov v triedach a ich zlučovaním. V konečnom dôsledku to pre niektoré učiteľky a učiteľov znamenalo nedobrovoľnú stratu zamestnania, a to pekne v tichosti.
Skúsme sa zamyslieť, aké sú asi možnosti zamestnania sa päťdesiatročnej učiteľky, špeciálne v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde práca v školstve poskytovala aspoň akú takú istotu?
Do tohto stavu prichádza aktivita Slovenskej komory učiteľov a Nových školských odborov. Sformulované požiadavky sa dotýkajú predovšetkým potreby zvýšenia finančných prostriedkov do školstva, vedy a výskumu.
