Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
S minimálnou mzdou sa spája množstvo mýtov, ktoré ich šíritelia opakujú, hoci realita dokazuje pravý opak. Najčastejším je tvrdenie, že minimálna mzda spôsobuje nezamestnanosť.
Ako dôkaz, že je to ideologicky motivovaná lož, stačí citovať OECD: „Empirické štúdie dokazujú, že vhodné zvýšenie minimálnej mzdy nevedie k zániku pracovných miest, a naopak poskytujú zistenia, podľa ktorých môže zvýšiť produktivitu práce zamestnancov.“ Prehľad 326 štúdií pokrývajúcich vyše 50 krajín uvádza, že žiadna nenašla významný negatívny vplyv na zamestnanosť, 23 našlo malý negatívny vplyv, takmer sto žiadny a ďalších 138 žiadny alebo malý.
A hoci minimálna mzda na Slovensku rastie posledné tri roky bezprecedentným tempom, nezamestnanosť sa znižuje aj v najchudobnejších okresoch (Revúca, Rimavská Sobota, Poltár či Kežmarok). A dokonca aj v sektoroch, kde pracuje najviac ľudí za „minimálku“ (administratívne a podporné služby, ubytovanie a stravovanie alebo stavebníctvo, či veľkoobchod a maloobchod) zamestnanosť rastie, či prinajhoršom stagnuje.
Ponuka neznamená záujem
Je to dôkaz, že vláda vhodne zvyšuje minimálnu mzdu, zohľadňujúc ekonomické podmienky z regionálneho i zo sektorového hľadiska.
Okrem iného tak zvyšuje motiváciu ľudí pracovať. Firmy ešte aj v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti lamentujú, že nevedia získať pracovníkov, a to ani keď ponúknu o niečo vyššiu než minimálnu mzdu. Nečudo. Domácnosť s jedným (pracujúcim) dospelým a dvoma deťmi je popri príjme z minimálnej mzdy odkázaná na sociálne dávky, aby sa dostala nad hranicu rizika chudoby.
Aj dvojdetná rodina s oboma dospelými pracujúcimi za minimálnu mzdu sa dostane nad hranicu rizika chudoby iba o biednych 53,04 eura.
Nízka minimálna mzda síce teoreticky môže viesť k väčšej ponuke pracovných miest, ale razantne znižuje dopyt po nich. Čo z toho, že firmy ponúknu veľa slabo platenej práce, keď ľudia ju z prirodzených dôvodov nevezmú? S nezamestnanosťou to nepohne ani o piaď.
