Postavenie policajnej inšpekcie pod vlastnou kuratelou obhajoval Robert Kaliňák paľbou menejcenných argumentov. Nedočkal sa poriadneho odporu od opozície ani od znalcov, čo je veľmi zle, keďže koncentrácia moci v rukách ministra vnútra by mala nabádať na bdelosť každého. Zvlášť, ak sa do zvady o inšpekciu pustil s takým nasadením, že až zakladá otázku, prečo mu tak preveľmi na nej záleží.
Štúdiu z 25 krajín, podľa ktorej je inšpekcia v štruktúre vnútra úplne v poriadku, si radi pozrieme. Ak takú Kaliňák aj naozaj má a neblufuje – čo sa v slovenskej verejnej diskusii ľahko dá –, tak dokazuje iba toľko, že aj v iných štátoch budú musieť „implementovať“ výrok štrasburského súdu, ktorý zrastanie inšpekcie a vnútra označil za nezákonné.
Kaliňákova reč, že česká kauza, z ktorej vzišiel nález zo Štrasburgu, „sa netýka Slovenska“, je nonsens, o čom ako právnik musí vedieť. Len o čosi menej zavádzajúce – ale stále dosť – je potom poukazovanie na aktuálny český škandál, v ktorom nezávislá inšpekcia (GIBS) zdanlivo nehrá kladnú rolu (práve odstúpil riaditeľ Bílek), avšak príbeh je príliš v ranom štádiu a príliš informačne embargovaný, aby sa z neho zlyhanie GIBS vyvodzovalo.
