Autor je šéfom komentárovej strany Washington Post.
Austrália má väčší podiel cudzincov, ale menej xenofóbie. V čom spočíva jej tajomstvo? Prečo tam nie je žiadny vlasatý demagóg, ktorý by osočoval prisťahovalcov zo znásilňovania?
Koniec koncov, ak sa Amerika vyhovára na úzkosť vyvolanú prílevom cudzincov, Austrália by sa mohla báť dvojnásobne. V USA sa 14 percent obyvateľstva narodilo inde, čo sa už blíži k rekordným 15 percentám spred sto rokov.
V Austrálii sa viac než štvrtina obyvateľov narodila v inej krajine a asi 46 percent má aspoň jedného rodiča cudzinca, podľa Austrálskeho štatistického úradu. No obe hlavné strany, stredopraví liberáli a ľavicoví labouristi sú otvorení pokračovaniu imigrácie. Politikov, ktorí sa snažia rozdúchavať alebo využívať protiimigrantské predsudky, voliči odsunú na okraj. Existuje nejaký tajný recept, ktorý by Spojené štáty mohli odkopírovať?
Biela Austrália
Najprv niekoľko námietok. Jeden týždeň strávený u protinožcov ma nekvalifikuje na odborníka, ale je to dosť dlho na to, aby som zistil, že tento 23-miliónový národ nie je rasovo slepým rajom.
Postupné vlny prisťahovalectva vždy vyvolávajú strach u niektorých Austrálčanov, že príchodzí nikdy nezapadnú: Gréci a Taliani v 50. rokoch, Vietnamci v 70. rokoch a Číňania, Indovia a ľudia z Blízkeho východu dnes. Ľudia sa rozčuľujú nad kriminalitou a obávajú sa, že nováčikovia sa budú segregovať v predmestských getách.
Všetci prisahajú vernosť národnému ideálu „multikulturalizmu“, ale pod povrchom buble hlboký nesúhlas s tým, koľko asimilácie sa žiada. Kapitáni v priemysle a vo vláde stále sú prevažne anglického pôvodu (a muži). A značné percento prisťahovalcov naďalej pochádza z Nového Zélandu a Veľkej Británie; krajina ako celok ostáva prevažne biela.
Vzhľadom na to, že biela Austrália bola oficiálnou štátnou politikou až do začiatku 70. rokov, však prijatie sveta, v ktorom Číňania a Indovia predstavujú najrýchlejšie rastúce skupiny prisťahovalcov, pôsobí pozoruhodne.
