Miroslav Bárta, Otakar Foltýn a Martin Kovář (eds.): Povaha změny. Bezpečnost, rizika a stav dnešní civilizace. Vyšehrad, Praha, 2015, 336 s.
„Knižka, ktorú držíte v rukách, má jediný cieľ. Predložiť čitateľom a záujemcom o to, čo sa v súčasnom svete deje, pokiaľ možno neskreslený obraz procesov a trendov, ktoré prichádzajú ako dedičstvo minulosti, ale ktoré budú najmä určovať, aká bude naša budúcnosť. Mantinely budúcnosti potom budú definované našimi súčasnými rozhodnutiami.
S historicky bezprecedentne najväčšími prostriedkami a doterajšou najvyššou úrovňou znalostí v súčasnosti kontrastuje alarmujúca nepripravenosť na krízy. Je otázkou, či už dávno nenastal čas to zmeniť.“ Tieto slová nachádzame v úvode knihy Povaha zmeny.
Bezpečnosť, riziká a stav dnešnej civilizácie.
Na pokraji kolapsu
Voľne nadväzuje na bestsellery týkajúce sa kolapsov a (potenciálnych) regenerácií, ktorých editormi boli - rovnako ako pri tejto publikácii - egyptológ Miroslav Bárta a historik Martin Kovář.
Opäť sa v nej vracajú témy ako klimatická zmena, nastupujúca vlna medzikontinentálne migrácie, dlhodobé krízové faktory vo vývoji spoločností a vzájomná previazanosť energetického, ekonomického a politického vývoja krajiny so životom spoločnosti.
Publikácia v mnohých ohľadoch opakuje tézy obsiahnuté už v predchádzajúcich zväzkoch a ďalej ich rozvíja. Autori teda konštatujú, že súdobé západné spoločnosti sa nachádzajú na pokraji kolapsu, pretože je charakterizuje „byrokracia, rozmach nepotizmu a záujmových skupín, nadmerné mandatórne výdavky, zahltenie zložitosťou (pozri súčasný stav súdnictva a zákonov), strata identity spoločnosti, legitímnosti elít či pokles vzdelanosti“. Situácia však podľa nich nie je beznádejná.
Napríklad Martin Kovář vo svojom príspevku uvádza konkrétne príklady z britských dejín, ktoré ukazujú, ako si možno s krízovým vývojom relatívne úspešne poradiť: „Racionálne, maximálne zodpovedné správanie politikov berúcich do úvahy výlučne záujmy krajiny, a nie vlastný či stranícky prospech, či už išlo o liberálov (David Lloyd George), alebo toryovcov (Stanley Baldwin), bolo hlavným dôvodom toho, prečo k očakávanému kolapsu nedošlo a prečo bola britská spoločnosť v najkritickejšie dekáde svojich dejín v celom 20. storočí (1931/19 36 -1945 ) natoľko stabilná, že sa všetky problémy, nástrahy a hrozby dokázala zvládnuť.“
Čo spôsobilo migráciu
Publikácia obsahuje aj veľmi záslužnú a aktuálnu interpretáciu súčasnej geopolitickej situácie Európy a krízy, ktorej čelí. Migračné vlnu, ktorá dnes mieri do Európy a ktorú už niektorí z prispievateľov (konkrétne Václav Cílek) dlhodobo predpovedali, autori zasadzujú do všeobecnejšieho kontextu klimatických zmien a sucha.
