Dlhé papierové nosy, s ktorými zástupcovia učiteľov prišli vo štvrtok pred Úrad vlády, lebo už majú dosť toho, ako ich už dvadsaťpäť rokov všetci len vodia za nos, skončili v igelitovom vreci na podateľni tohto úradu.
Ficova vláda si z upozornení učiteľov ťažkú hlavu nerobí, minister školstva Juraj Draxler (nominant za Smer) iniciatívu bratislavských organizátorov asi tiež považoval len za frašku nespokojných buričov. A tak v pracovnom programe na východe Slovenska pokojne pokračoval. Fitlopty, pracovné dielne, detičky v krojoch s kytičkami a s tancami sú predsa len milšia a najmä nekonfliktná spoločnosť, než ľudia okolo viceprezidenta komory učiteľov Vlada Crmomana.
Načo merať cestu kvôli trom stovkám nespokojencov, ktorí nesledujú kalendár a dovolia si prísť s finančnými požiadavkami po funuse a ktorí nechcú počuť, čo im mierumilovný Draxler dookola vysvetľuje? Prečo vlastne tí učitelia do Draxlera dobiedzajú ako osy, prečo nevedia vyčkať na novú vládu, veď tu bude o ani nie pol roka?
V ďalšom programovom vyhlásení bude vzdelávanie prioritou, ba aj číselný záväzok zvyšovania financií v školstve. Tak ako to sľubovali vlády Mečiara, Dzurindu, Radičovej aj Fica.
Keď to človek počúva z Draxlerových úst, už mu chýba len to niekdajšie pionierske, tak sľubujem.
